Celá slávnosť
bola nezvyčajná, sám arciknieža Maximilián si želal čo najväčšiu
nádheru. Rátalo sa s príchodom štyritisíc rytierov a magnátov
z dedičných zemí. Celé družiny sa skveli zlatom a drahokamami.
Korunovačné obrady trvali veľmi dlho a cesta, po ktorej kráčal
korunovačný sprievod bola pokrytá červeným plátnom. Po slávnosti
si ho obyvateľstvo mesta roztrhalo na kusy. Každý si chcel
uchytiť aspoň kúsok plátna a vždy sa pritom zranilo veľa ľudí.
Samotnú prísahu bol povinný zložiť každý uhorský kráľov po
korunovaní pod holým nebom. Prísahou sa kráš zaväzoval
zachovávať krajinské slobody a práva, ochraňovať dobré
a osvedčené zvyklosti, nekrivdiť poddaným, ale ani nepripustiť
páchanie krivdy inými, všetko v súlade so Zlatou bulou Ondreja
II. Po zložení prísahy radostnými výkrikmi pozdravovali uhorské
stavy nového kráľa, želali mu šťastie, víťazstvá a dlhý život.
Cez prísahu a obrad na korunovačnom kopci zneli fanfáry
a bubnovanie. Viedenská pechota vystreľovala salvy a pri
záverečnom akte sa pridali aj delá z hradu. Nasledujúci deň 9.
septembra 1563 korunovali za uhorskú kráľovnú Maximiliánovu
manželku Máriu.
Za svojej vlády dal podľa vzoru svojho otca korunovať aj
Maximilián svojho prvorodeného syna Rudolfa za uhorského kráľa.
Slávnosť korunovania sa uskutočnila opäť v čase oberačiek 25.
septembra 1572. Skutočným uhorským kráľom sa však Rudolf stal až
po smrti svojho otca. Zdržiaval sa väčšinou v Prahe, kde vládol
skôr svojim záľubám a zbierkam umeleckých predmetov. Uhorskú
korunu si cenil len ako nezvyčajnú starožitnosť a umiestnil ju
vo svojej zbierke rarít v dvorskej klenotnici na Pražskom hrade.
Jeho vláda nebola úspešná a tak sa jeho nástupcom stal jeho
mladší brat princ Matej.
Matejova korunovácia sa uskutočnila 19. novembra 1608,
v nepokojnom období. Vážne nepokoje vznikli najmä neschopnosťou
Rudolfovej vlády v Čechách, Rakúsku a v Uhorsku. Samotná
korunovácia, ktorá bývala vecou medzinárodnej reprezentácie sa
stala vecou uhorského národa. Kráľovskú korunu s ostatnými
insígniami priviezli do mesta v prepychovom koči. Pre ľud sa
upieklo niekoľko volov a pripravilo množstvo vína. Súčasťou
slávnosti boli taktiež rytierske turnaje a ohňostroje. Na Dunaji
sa uskutočnila aj cvičná bitka lodí.
Zaujímavosťou je, že sa na začiatku 17. storočia objavila ešte
jedna „uhorská“ kráľovská koruna. Dostal ju od tureckého sultána
Achmeda I. v roku 1605 Štefan Bocskay, aby sa ňou dal korunovať
za nezávislého uhorského kráľa. Jeho kráľovstvo malo byť
v Sedmohradku (časť uhorského kráľovstva).