Bocskaya však v roku
1606 prinútili dohodnúť sa s Matejom a preto sa korunovácie
tureckou korunou vzdal. Roku 1610 sa koruna dostala do rúk
palatínovi Jurajovi Thurzovi, ktorý ju odovzdal kráľovi
Matejovi. Dodnes je táto turecká „pohanská“ koruna doplnená len
malým krížikom, a uložená je ako vzácny historický doklad vo
viedenskej cisárskej pokladnici.
V roku 1613 sa uskutočnila v Prešporku, v dóme sv. Martina,
korunovácia manželky Mateja II. – kráľovnej Anny, ktorá ako
prvná panovníkova manželka dostala od stavov peňažný dar. V roku
1618 nasledovala korunovácia Ferdinanda II., o štyri roky neskôr
bola tiež korunovaná jeho druhá manželka Eleonóra. Korunovácia
Ferdinanda II. mala niekoľko zaujímavých momentov. Dovtedy sa
podľa zvyku korunovali králi na konci leta alebo na jeseň a nie
uprostred leta. Aby sa predišlo bitkám a nešťastiam pri
rozhadzovaní peňazí a trhaní súkna, vytvorila sa osobitná
meštianska stráž. Na základe zlých skúseností zakázali vojskám
vydať víno, ktoré dostali až na druhý deň. Krátko pred
korunováciou sa strhla prudká víchrica, ktorá spôsobila veľké
škody a poškodená bola aj strecha veže, kde strážili kráľovskú
korunu. Mnohí to považovali za zlé znamenie. Korunovácia sa
konala krátko po vypuknutí tridsaťročnej vojny.
8. decembra 1625 sa uskutočnila v Šoprone korunovácia
uhorského kráľa Ferdinanda III., syna Ferdinanda II.
V Bratislave sa neuskutočnila pre práve zúriacu morovú epidémiu.
Šopron sa stal popri Prešporku a Budíne tretím korunovačným
mestom uhorských kráľov. V Prešporku sa potom v roku 1638
uskutočnila korunovácia prvej manželky Ferdinanda III. Márie
Anny, v roku 1647 korunovácia Ferdinanda IV., v roku 1655
korunovácia tretej manželky Ferdinanda III. – Márie Eleonóry.
Za vlády Leopolda I. (korunovali ho v Prešporku v roku 1655)
sa podarilo definitívne skončiť s nadvládou Osmanskej ríše
a stiahnuť Turkov z Uhorska. Samotná veľmi honosná korunovácia
za prítomnosti vyše 5000 šľachticov a cirkevných hodnostárov sa
uskutočnila podľa tradičných zvykov zložením prísahy, pasovaním
rytierov a vykonaním obradu švihnutia mečom na štyri svetové
strany na korunovačnom vŕšku. Prvým habsburským dedičným kráľom
sa stal po zimnej korunovácii v roku 1687 Jozef I., v tom čase
ešte neplnoletý deväťročný syn Leopolda I. Na korunovačný obrad
ho ako prvého uhorského kráľa obliekli do odevu uhorského
šľachtica. Ďalším, v Bratislave korunovaným kráľom sa stal
v roku 1712 Karol III., mladší brat Jozefa I., ktorý nečakane
zomrel bez mužských potomkov.