Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Prešporské korunovačné klenoty uhorských kráľov
Dátum pridania: | 08.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Samo182 | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 10 146 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 39.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 65m 40s |
Pomalé čítanie: | 98m 30s |
bol tento
meč zapísaný ako meč svätého kráľa Štefana I.
Žezlo
Kráľovské žezlo uhorských kráľov je vlastne drevená palica,
pokrytá strieborným pozláteným plechom, na ktorú je pripevnená
nepravidelná guľa z pravého horského kryštálu. Na guli sú vyryté
tri sediace levy a vložená je do zlatého orámovania, z ktorého
visia zlaté guľky na zlatých retiazkach. Pozlátené obloženie
žezla je jemne ozdobené. Kryštálová guľa je dielom orientálneho
umelca a vznikla ešte pred koncom 10. storočia. Striebornú
rukoväť zhotovil stredoeurópsky zlatník na prelome 11. a 12.
storočia.
Jablko
Kráľovské jablko patrí k najmladším uhorským klenotom. Bolo
zhotovené pravdepodobne v polovici 14. storočia na objednávku
Ľudovíta Veľkého z rodu Anjouovcov. Je to dutá mosadzná guľa
s pozláteným povrchom, so vsadeným zlatým apoštolským
dvojramenným krížom. Na guli sú ešte dva zlaté štítky
s emailovým erbom rodiny Anjouovcov.
Prešporské
korunovácie
Takmer tri storočia sa v prešporskom chráme sv. Martina
uskutočňovali korunovácie uhorských kráľov a kráľovien.
Korunovačné slávnosti mávali neobyčajnú noblesu a pre celé mesto
znamenali nielen veľké výdavky, ale aj patričné príjmy. Pred
korunovačnou slávnosťou sa väčšinou zišiel korunovaný snem. Tu
sa na zasadnutí dohodli stavy s nastávajúcim panovníkom o znení
inauguračného diplomu. Bola to listina, ktorá zaručovala práva
a výsady stavov. Panovník sa v nej taktiež zaväzoval zachovať,
prípadne rozšíriť krajinu o nové územia, alebo získať obsadené
časti kráľovstva. Snem vydával tiež vždy pred korunováciou
pokyny – korunovačný poriadok, ktorý bol záväzný a musel sa
dodržiavať.
Ako prvého korunovali za uhorského kráľa v dóme sv. Martina
– Maximiliána, syna Ferdinanda I., ktorý dal nákladne prestavať
hradný palác na rezidenciu uhorského panovníka. Celá slávnosť
bola nezvyčajná, sám arciknieža Maximilián si želal čo najväčšiu
nádheru. Rátalo sa s príchodom štyritisíc rytierov a magnátov
z dedičných zemí. Celé družiny sa skveli zlatom a drahokamami.
Korunovačné obrady trvali veľmi dlho a cesta, po ktorej kráčal
korunovačný sprievod bola pokrytá červeným plátnom. Po slávnosti
si ho obyvateľstvo mesta roztrhalo na kusy. Každý si chcel
uchytiť aspoň kúsok plátna a vždy sa pritom zranilo veľa ľudí.
Samotnú prísahu bol povinný zložiť každý uhorský kráľov po
korunovaní pod holým nebom. Prísahou sa kráš zaväzoval
zachovávať krajinské slobody a práva, ochraňovať dobré
a osvedčené zvyklosti, nekrivdiť poddaným, ale ani nepripustiť
páchanie krivdy inými, všetko v súlade so Zlatou bulou Ondreja
II.
Súvisiace linky