Prísahou sa kráš zaväzoval
zachovávať krajinské slobody a práva, ochraňovať dobré
a osvedčené zvyklosti, nekrivdiť poddaným, ale ani nepripustiť
páchanie krivdy inými, všetko v súlade so Zlatou bulou Ondreja
II. Po zložení prísahy radostnými výkrikmi pozdravovali uhorské
stavy nového kráľa, želali mu šťastie, víťazstvá a dlhý život.
Cez prísahu a obrad na korunovačnom kopci zneli fanfáry
a bubnovanie. Viedenská pechota vystreľovala salvy a pri
záverečnom akte sa pridali aj delá z hradu. Nasledujúci deň 9.
septembra 1563 korunovali za uhorskú kráľovnú Maximiliánovu
manželku Máriu.
Za svojej vlády dal podľa vzoru svojho otca korunovať aj
Maximilián svojho prvorodeného syna Rudolfa za uhorského kráľa.
Slávnosť korunovania sa uskutočnila opäť v čase oberačiek 25.
septembra 1572. Skutočným uhorským kráľom sa však Rudolf stal až
po smrti svojho otca. Zdržiaval sa väčšinou v Prahe, kde vládol
skôr svojim záľubám a zbierkam umeleckých predmetov. Uhorskú
korunu si cenil len ako nezvyčajnú starožitnosť a umiestnil ju
vo svojej zbierke rarít v dvorskej klenotnici na Pražskom hrade.
Jeho vláda nebola úspešná a tak sa jeho nástupcom stal jeho
mladší brat princ Matej.
Matejova korunovácia sa uskutočnila 19. novembra 1608,
v nepokojnom období. Vážne nepokoje vznikli najmä neschopnosťou
Rudolfovej vlády v Čechách, Rakúsku a v Uhorsku. Samotná
korunovácia, ktorá bývala vecou medzinárodnej reprezentácie sa
stala vecou uhorského národa. Kráľovskú korunu s ostatnými
insígniami priviezli do mesta v prepychovom koči. Pre ľud sa
upieklo niekoľko volov a pripravilo množstvo vína. Súčasťou
slávnosti boli taktiež rytierske turnaje a ohňostroje. Na Dunaji
sa uskutočnila aj cvičná bitka lodí.
Zaujímavosťou je, že sa na začiatku 17. storočia objavila ešte
jedna „uhorská“ kráľovská koruna. Dostal ju od tureckého sultána
Achmeda I. v roku 1605 Štefan Bocskay, aby sa ňou dal korunovať
za nezávislého uhorského kráľa. Jeho kráľovstvo malo byť
v Sedmohradku (časť uhorského kráľovstva). Bocskaya však v roku
1606 prinútili dohodnúť sa s Matejom a preto sa korunovácie
tureckou korunou vzdal. Roku 1610 sa koruna dostala do rúk
palatínovi Jurajovi Thurzovi, ktorý ju odovzdal kráľovi
Matejovi. Dodnes je táto turecká „pohanská“ koruna doplnená len
malým krížikom, a uložená je ako vzácny historický doklad vo
viedenskej cisárskej pokladnici.
V roku 1613 sa uskutočnila v Prešporku, v dóme sv. Martina,
korunovácia manželky Mateja II. – kráľovnej Anny, ktorá ako
prvná panovníkova manželka dostala od stavov peňažný dar. V roku
1618 nasledovala korunovácia Ferdinanda II., o štyri roky neskôr
bola tiež korunovaná jeho druhá manželka Eleonóra.