decembra
roku 1000 bol vraj korunovaný za prvého uhorského kráľa).
Koruna, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Maďarskom národnom
múzeu má však pravdepodobne oveľa záhadnejšiu minulosť. Pôvodná
koruna, ktorou bol Štefan I. korunovaný za kráľa sa totiž
nezachovala. Len podľa zobrazenia na korunovačnom plášti sa
predpokladá, že to bol diadém so štyrmi výbežkami tvaru ľalie,
vykladaný drahými kameňmi. Preto sa od nepamäti až do roku 1790
verilo v pravosť „svätoštefanskej koruny“. Prvé pochybnosti
nastali až v časoch panovania Jozefa II., ktorý sa nedal
korunovať za uhorského kráľa. Bližším skúmaním koruny sa tieto
pochybnosti aj potvrdili. Dnes známa uhorská koruna je mladšia
a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu. Spodná časť je
zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna. Má bohatú
emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava tróniaceho Krista
a po obvode členky archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj,
Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov.
Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený
byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat
a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I. Podľa panovania
spomenutých troch vladárov (1071–1078) môžeme datovať aj vznik
tejto časti koruny. Pretože staršia kráľovská koruna sa
nachádzala v rukách Šalamúna, Gejza sa musel dať korunovať týmto
byzantským diadémom, ktorý dostal ako dar od cisára Michala
Dukasa. Latinská koruna, ktorá je doplnkom gréckeho diadému, má
tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia
ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku
s tróniacim Kristom, do ktorej bol dodatočne a dosť nešetrne
prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú apoštoli Ján,
Bartolomej, Jakub, Tomáš, Peter, Ondrej, Filip a Pavol. Tieto
emailové tabuľky vznikli pravdepodobne v prvej štvrtine 13.
storočia v dielni niektorého západoeurópskeho zlatníka. Keďže
nie je počet apoštolov úplný, predpokladá sa, že tieto tabuľky
pôvodne zdobili iný prepychový predmet (oltárny kríž, relikvár,
väzba bohoslužobnej knihy). Obrázky gréckej koruny majú grécke
nápisy, na latinskej korune sú mená apoštolov v latinčine. Tieto
dvojaké nápisy taktiež svedčia o tom, že obe časti koruny
pôvodne k sebe vôbec nepatrili. Z dolnej časti koruny visia po
stranách po štyri zlaté retiazky, pendílie. Na každej z nich sú
zavesené tri drahokamy, usporiadané do trojlístka. Rovnaká
pendília visí aj zo zadnej časti koruny pod obrazom byzantského
cisára. Celá koruna je navyše ozdobená veľkými pravými morskými
perlami.