Menšie perly sú navlečené do radov na zlatých drôtikoch.
Zaujímavosťou „svätoštefanskej koruny“ je šikmo naklonený
krížik na vrchole. Zapríčinilo ho údajne nešetrné zaobchádzanie
s korunou v čase panovania kráľovnej Alžbety. V roku 1440 chcela
totiž táto vdova po kráľovi Albrechtovi Habsburskom zabezpečiť
uhorský trón pre svojho syna. Bola však krátko pred pôrodom
a uhorské stavy nechceli čakať na neistého panovníka. Vyslala
preto svoju komornú, aby spolu s pomocníkmi ukradli z Višegrádu
kráľovskú korunu, ktorá bola schovaná v hradnej veži. Korunu
zašitú vo vankúši doniesli potom kráľovnej do Komárna, ktorá ňou
dala korunovať svojho novorodeného syna Ladislava Pohrobka za
kráľa.

Pri korunovácii sa odovzdávali panovníkovi okrem koruny aj
ďalšie korunované insígnie. V európskych kráľovstvách to bolo
popri korune krajinské jablko a žezlo. V Uhorsku sa v najstaršom
období považovala za znak kráľovskej moci prepychovo zdobená
kopija, neskôr meč, považovaný za pamiatku po kráľovi Štefanovi.
So Štefanom I. je spojený aj korunovačný plášť uhorských kráľov,
ktorý ako jediný korunovaný predmet skutočne pochádza z obdobia
prvého uhorského kráľa Štefana I.

Plášť a meč sv. Štefana

Uhorský korunovačný plášť je brokátový, bohato vyšívaný,
prešitý z kňazského ornátu. Kráľ Štefan I. ho totiž v roku 1031,
spolu so svojou manželkou Gizelou daroval chrámu Panny Márie
v Stoličnom Belehrade.
Korunovačný meč vyrobili v 16. storočí, pravdepodobne
v Benátkach a uhorskí králi ním pasovali v 16.–20. storočí
rytierov Zlatej ostrohy. Pôvodný korunovačný meč sa však stratil
dávno pred 16. storočím. Do Čiech ho údajne odniesla Anna,
sestra Štefana V. V súčasnosti je uložený v pokladnici pražského
chrámu sv. Víta. Je to prepychový meč vikingského pôvodu
s kostenou ozdobou na rukoväti. V inventári Karola IV. bol tento
meč zapísaný ako meč svätého kráľa Štefana I.

Žezlo

Kráľovské žezlo uhorských kráľov je vlastne drevená palica,
pokrytá strieborným pozláteným plechom, na ktorú je pripevnená
nepravidelná guľa z pravého horského kryštálu. Na guli sú vyryté
tri sediace levy a vložená je do zlatého orámovania, z ktorého
visia zlaté guľky na zlatých retiazkach. Pozlátené obloženie
žezla je jemne ozdobené. Kryštálová guľa je dielom orientálneho
umelca a vznikla ešte pred koncom 10. storočia. Striebornú
rukoväť zhotovil stredoeurópsky zlatník na prelome 11. a 12.
storočia.

Jablko

Kráľovské jablko patrí k najmladším uhorským klenotom. Bolo
zhotovené pravdepodobne v polovici 14. storočia na objednávku
Ľudovíta Veľkého z rodu Anjouovcov.