Je to dutá mosadzná guľa
s pozláteným povrchom, so vsadeným zlatým apoštolským
dvojramenným krížom. Na guli sú ešte dva zlaté štítky
s emailovým erbom rodiny Anjouovcov.

Prešporské
korunovácie

Takmer tri storočia sa v prešporskom chráme sv. Martina
uskutočňovali korunovácie uhorských kráľov a kráľovien.
Korunovačné slávnosti mávali neobyčajnú noblesu a pre celé mesto
znamenali nielen veľké výdavky, ale aj patričné príjmy. Pred
korunovačnou slávnosťou sa väčšinou zišiel korunovaný snem. Tu
sa na zasadnutí dohodli stavy s nastávajúcim panovníkom o znení
inauguračného diplomu. Bola to listina, ktorá zaručovala práva
a výsady stavov. Panovník sa v nej taktiež zaväzoval zachovať,
prípadne rozšíriť krajinu o nové územia, alebo získať obsadené
časti kráľovstva. Snem vydával tiež vždy pred korunováciou
pokyny – korunovačný poriadok, ktorý bol záväzný a musel sa
dodržiavať.
Ako prvého korunovali za uhorského kráľa v dóme sv. Martina
– Maximiliána, syna Ferdinanda I., ktorý dal nákladne prestavať
hradný palác na rezidenciu uhorského panovníka. Celá slávnosť
bola nezvyčajná, sám arciknieža Maximilián si želal čo najväčšiu
nádheru. Rátalo sa s príchodom štyritisíc rytierov a magnátov
z dedičných zemí. Celé družiny sa skveli zlatom a drahokamami.
Korunovačné obrady trvali veľmi dlho a cesta, po ktorej kráčal
korunovačný sprievod bola pokrytá červeným plátnom. Po slávnosti
si ho obyvateľstvo mesta roztrhalo na kusy. Každý si chcel
uchytiť aspoň kúsok plátna a vždy sa pritom zranilo veľa ľudí.
Samotnú prísahu bol povinný zložiť každý uhorský kráľov po
korunovaní pod holým nebom. Prísahou sa kráš zaväzoval
zachovávať krajinské slobody a práva, ochraňovať dobré
a osvedčené zvyklosti, nekrivdiť poddaným, ale ani nepripustiť
páchanie krivdy inými, všetko v súlade so Zlatou bulou Ondreja
II. Po zložení prísahy radostnými výkrikmi pozdravovali uhorské
stavy nového kráľa, želali mu šťastie, víťazstvá a dlhý život.
Cez prísahu a obrad na korunovačnom kopci zneli fanfáry
a bubnovanie. Viedenská pechota vystreľovala salvy a pri
záverečnom akte sa pridali aj delá z hradu. Nasledujúci deň 9.
septembra 1563 korunovali za uhorskú kráľovnú Maximiliánovu
manželku Máriu.
Za svojej vlády dal podľa vzoru svojho otca korunovať aj
Maximilián svojho prvorodeného syna Rudolfa za uhorského kráľa.
Slávnosť korunovania sa uskutočnila opäť v čase oberačiek 25.
septembra 1572. Skutočným uhorským kráľom sa však Rudolf stal až
po smrti svojho otca. Zdržiaval sa väčšinou v Prahe, kde vládol
skôr svojim záľubám a zbierkam umeleckých predmetov.