referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Streda, 4. decembra 2024
Prešporské korunovačné klenoty uhorských kráľov
Dátum pridania: 08.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Samo182
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 146
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 39.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 65m 40s
Pomalé čítanie: 98m 30s
 
KORUNOVAČNÉ KLENOTY
UHORSKÝCH KRÁĽOV

Korunovanie, či korunovácia znamená slávnostný cirkevný
a politický akt, pri ktorom sa slávnostne nastoľuje panovník,
položením koruny na hlavu. Túto korunu na hlavu panovníka
zvyčajne kladie najvyšší cirkevný hodnostár krajiny, ktorý
zastupuje rímskeho pápeža. Kráľom sa stáva až prijatím koruny,
aj keby bol zvolený za vladára ešte predtým. Koruna sa oddávna
zhotovovala zo vzácnych materiálov a vždy bola bohato zdobená.
Pri korunovaní uhorských kráľov sa používala tzv. svätoštefanská
koruna. (Štefan I. za bližšie neznámych okolností dostal roku
1000 od pápeža Silvestra II. kráľovskú korunu a 25. decembra
roku 1000 bol vraj korunovaný za prvého uhorského kráľa).
Koruna, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Maďarskom národnom
múzeu má však pravdepodobne oveľa záhadnejšiu minulosť. Pôvodná
koruna, ktorou bol Štefan I. korunovaný za kráľa sa totiž
nezachovala. Len podľa zobrazenia na korunovačnom plášti sa
predpokladá, že to bol diadém so štyrmi výbežkami tvaru ľalie,
vykladaný drahými kameňmi. Preto sa od nepamäti až do roku 1790
verilo v pravosť „svätoštefanskej koruny“. Prvé pochybnosti
nastali až v časoch panovania Jozefa II., ktorý sa nedal
korunovať za uhorského kráľa. Bližším skúmaním koruny sa tieto
pochybnosti aj potvrdili. Dnes známa uhorská koruna je mladšia
a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu. Spodná časť je
zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna. Má bohatú
emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava tróniaceho Krista
a po obvode členky archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj,
Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov.
Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený
byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat
a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I. Podľa panovania
spomenutých troch vladárov (1071–1078) môžeme datovať aj vznik
tejto časti koruny. Pretože staršia kráľovská koruna sa
nachádzala v rukách Šalamúna, Gejza sa musel dať korunovať týmto
byzantským diadémom, ktorý dostal ako dar od cisára Michala
Dukasa. Latinská koruna, ktorá je doplnkom gréckeho diadému, má
tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia
ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku
s tróniacim Kristom, do ktorej bol dodatočne a dosť nešetrne
prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú apoštoli Ján,
Bartolomej, Jakub, Tomáš, Peter, Ondrej, Filip a Pavol.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.