Reformacia sa zacala sirit uz pred mohacskou bitkou, radikalne nazory sa sirili aj v sterdoslovenskom banickom povsatni(1525-1526), no po potlaceni nenasli sirsiu odozvu. Boje medzi zapolskym a Ferdinandom a aj bohe proti turkom prispeli k chaosu a po mohacskej bitke boli v uhorsku iba traja vysvateni biskupi a majetky klastorov si privlastnili zemepani alebo mesta, mnisi sa rozutekali alebo sa sami pridali k reformaci.
Siritelmi boli duchovni a ucitelia v mestach, poddany sa pridavali na tu stranu kde bol zemepan, podla hesla – koho je vlada, toho je nabozenstvo(cuius regio, eius religio). Tuto zasadu vytycila aj nemecka slachta na risskom sneme v Augsburgu 1530. na slovensku sa presadila umiernena forma lutheranstva, na juhu aj na uzemiach okupovanych turkami to bol kalvinizmus. V pol 16 st sa pridala aj slachta ktora v zaberani (sekularizacii) cirkevneho majetku videla zdroje bohatstva
Turci nebranili reformaci lebo vsetci boli pre nich neveriaci(Daurovia) naopak kedze vedeli ze kalvini a luterani su v opozici nekladli nijaky odpor. Z katolickych reholi tolerovali iba frantiskanov, lebo aj oni putovali a zili v chudobe a pripominali im tureckych mnichov- Dervisov
(zobrat – kvestovat). Ferdinand na rozdiel od nemecka a raukuska nepostupoval v uhorsku proti reformaci tvrdo lebo nemecky zoldnieri a nemecky obyvatelia miest a aj slachta ktoru chcel na svoju stranu, uz boli protestanti. Napr, verny stupenec ferdinanda Frantisek revay z Turca si dopisoval s Lutherom
Na str Slovensku a na spisi sa sirili aj sekty – novokrstenci(anabaptisti) v pol 16st z moravy, ktorych volali aj habani, boli dobri remeselnici, kovaci tkaci aj hrnciari(habanska keramika). Katolici aj luterani sa stavali proti nim. Luterani spociatku nevystupovali ako nova cirkev, hlasali ocistu krestanstva od svetskych dodatkov, hlasali zivot podla evanjelia, zachovali rucha, zjednodusili cirkevne obrady, zachovali aj individualnu spoved, poddani aj nadalej paltili desiatky, ale vysoka katolicka hierarchia si zachovala kontrolu nad protestantskymi knazmi
Katolici vytykali protestantom nesurodost ich ucenia a tak predstavitelia piatich vychodoslovenskych poverili rektora bardejovskej mestskej skoly Leonarda Stockela a ten zostavil vierovznanie tychto miest (1549-Confessio Pentapolitana). Podobne aj na str slovensku, 7 banske mesta (1559 – Confessio Heptapolitana)Na spisi (1569 Confessio Scepusiana), prijali ho fararo aj na vych slovensku.