Podajú mu pohár s jedom a povedia : buď sa úplne zriekne hlásaných názorov, alebo zomrie ! Vtedy vezme pohár a vypije jed.
Sokrates nenapísal za celý život ani riadok. Ba nepodarilo sa mu ani rozvinúť svoje najdôležitejšie filozofické názory o všeobecnom ako čomsi sebaurčujúcom. Tento jeho názor je úzko pospletaný s názormi na dobro. To čo nestihol urobiť Sokrates, urobil jeho geniálny žiak Platón (427 – 347 PrKr.).





PLATÓN

Platón bol potomkom starého kráľovského rodu, vyrastal v prostredí, kde sa mohol oboznámiť s najvýznamnejšími úspechmi vtedajšej civilizácie. Okrem toho bol Platón i všestranne nadaný muž. Človek, ktorý mal vplyv na celý rozvoj kultúry, bol v mladosti hudobníkom, maliarom, lyrickým a dramatickým spisovateľom, úspešným gymnastom a zápasníkom. Ale ani vznešený pôvod, zaisťujúci mu dobré postavenie v spoločnosti, ani sláva, ktorá mu prinášala množstvo pôct, nespôsobili , že by bol v nich Platón videl to, v čom iní ľudia vidia zmysel a vrchol života. Neuspokojivá túžba zapôsobila na všetky jeho duchovné sily a priviedla ho k Sokratovi. Od tej chvíle nastala v ňom hlboká revolúcia. Syn kamenára-sochára, ktorým demokrati a aristokrati opovrhovali aj po jeho smrti, stane sa pre neho žiarivým slnkom, ktoré mu svieti na celej jeho tvorivej ceste. Platón, sa korí pred Sokratovou skromnosťou a morálnou čistotou a vyzdvihne ich na vznešené ľudské cnosti ; ospieva Sokratovu vernosť vlastnému presvedčeniu, odhodlanosť a hrdosť obetovať kvôli nemu život, aby ho zmenil na najčestnejšie ľudské vyznamenanie ; zvelebí Sokratovo opovrhovanie lžou a nepravdou, aby vytvoril taký projekt štátneho zriadenia, kde je len ten naozajstným mužom , kto je spravodlivý. Platónovo nadšenie nad čistotou Sokratovho génia by stačilo, aby jeho meno zostalo navždy zapísané v hostórii. Vlastne nadšenie tu vytvorilo nového génia. Platón stojí v histórii filozofie pred nami ako horský masív, ktorého vrcholce sa belejú na filozofickom horizonte každého storočia. Sokrates žil v dobe, keď sa otrokárska demokracia dostala do hlbokej krízy. Jeho prenikavý rozum zachytil jej prvé príznaky. Spočiatku varuje, a potom nemilosrdne obviňuje aj demokratov, aj aristokratov za to, že rozrušili piliere verejného života. Platón žil v časoch, keď kríza už nastala a vtedajšia spoločnosť sa ocitla na prahu záhuby, a práve preto je hlboko otrasený. Sokrates varoval a obviňoval. V Platónových časoch to nestačí. Treba nájsť východisko z hroziacej katastrofy. A keďže skutočnosť neposkytuje nijaké východisko, Platón ho vidí v nejasných obrysoch utópie, ktorú sa usiluje objasniť, a stáva sa tak prvým utopistom v dejinách sociálneho myslenia.