V kapitalistickej spoločnosti nastúpil na miesto feudála kapitalista, ktorý vlastnil peňažné i hmotné prostriedky a mohol si najímať a vykorisťovať námedzných pracovníkov. Vznikla nová vykorisťovaná trieda, trieda námedzných robotníkov, proletárov.

Prechod od feudalizmu ku kapitalizmu sa v 17. až 19. storočí uskutočňoval v západoeurópskych krajinách a v Severnej Amerike buržoáznymi revolúciami. Buržoázia nadobudla týmito prevratmi rozhodujúce postavenie v hospodárstve i v politike. Utvorila buď republiky, alebo ústavné (konštitučné) monarchie, kde presne určené panovníkove práva obmedzoval volený zastupiteľský snem (parlament) a jednotlivé odbory správy mali v rukách ministri.

Ale i v oblastiach, kde sa vládnuca feudálna trieda usilovala ešte stále upevniť svoju hospodársku a politickú moc, sa zvyšovalo feudálne vykorisťovanie poddaných, meštianstva a vznikajúcej buržoázie. Politicky sa tento stav prejavoval buď reakčným absolutizmom, opierajúcim sa o najvyššiu feudálnu vrstvu, alebo pokrokovejším, osvieteneckým absolutizmom, nachádzajúcim oporu v meštianskom a šľachtickom úradníctve. Kapitalistický výrobný spôsob, prenikajúci do všetkých týchto štátnych úradov viedol k zosilneniu triedneho boja a k hospodárskej i politickej kríze feudálneho zriadenia.

V polovici 17. storočia vznikli už predpoklady na utvorenie celosvetového trhu, a tým aj na jednotný vývoj celej ľudskej spoločnosti. V kapitalizme na rozdiel od feudalizmu nebola už základným výrobným prostriedkom pôda, ale vyššia forma výroby tovaru, určeného pre trh, priemyselná výroba. Umožňoval ju technický pokrok. Kapitalizmus sa začínal zmocňovať celého sveta. Západoeurópske štáty s rozvinutejším kapitalistickým výrobným spôsobom sa usilovali získať zdroje surovín a odbytiská pre svoj tovar, a tak dochádzalo medzi nimi k vojnám, najmä o kolónie. Boj v Európe sa stával zložitejším, pretože väčšina európskych zápasov prinášala zmeny v držbe zámorských kolónií.

Vývoj výrobných síl. V prvom období nástupu kapitalizmu a rozkladu feudalizmu nenastali v poľnohospodárskej a priemyselnej výrobe nijaké podstatné zmeny. Pracovné nástroje sa neprestajne zdokonaľovali. Využívala sa naďalej sila vodných kolies. Závislosť tohto zdroja energie od stavu vody však nútila ľudí hľadať pohonný stroj, ktorý by pracoval pravidelnejšie. Tak zostrojili vynálezcovia stroje, ktoré využívali expanziu pary, vzduchoprázdno a atmosferický tlak. Prvé vývojové formy parného stroja vznikli najmä z potreby čerpať vodu z uhoľných baní.