Kapitalistom išlo predovšetkým o stále rastúce zisky, a preto sa usilovali znižovať výrobné náklady a zvyšovať výrobu.

Spoločenské následky. Všetky hlboké zmeny ovplyvnili aj vzťahy ľudí v spoločnosti. Všade tam, kde sa rozšíril strojový priemysel, staré feudálne vzťahy zanikli buď násilím, revolúciami "zdola", alebo ich postupne obmedzovali revolúcie "zhora". Rozpory medzi obidvoma základnými triedami kapitalistickej spoločnosti, proletariátom a buržoáziou, sa ustavične prehlbovali. Buržoázia tým, že sa pričinila o vzrast výrobných síl, plnila pokrokovú úlohu. Keď však povýšila zisk a peniaze na jediný zmysel života a keď dosiahla politickú moc, stala sa konzervatívnou silou.

Aj slobodomyseľnejšia časť buržoázie, takzvaní liberáli, sa nakoniec uspokojila s platným poriadkom. Majitelia priemyselných a obchodných podnikov spolu s inteligenciou sa stavali proti absolutizmu, policajnej a byrokratickej zvoli. Domáhali sa ústavných (konštitučných) premien v štáte, voleného snemu, miestnej samosprávy, rovnosti občanov pred zákonmi a demokratických slobôd (zhromažďovacej, spolkovej, tlačovej a i.). Heslá o slobode a rovnosti si však vysvetľovali predovšetkým ako úplnú voľnosť podnikania bez cechových a colných obmedzení a akýchkoľvek štátnych zásahov (voľná súťaž). Splnenie svojich požiadaviek chceli dosiahnuť zákonnou, vývojovou cestou. Rovnako ako panovníci, šľachta a cirkev aj oni sa obávali ľudu, a preto sa v revolúcii stavali proti nemu.

Naproti tomu drobný a dedinský ľud chápal slobodu a rovnosť omnoho dôslednejšie. Chcel odstrániť feudalizmus a všetky jeho zvyšky (poddanstvo, cechy, spoločenskú nadradenosť) a uskutočniť úplnú rovnosť pre všetkých. Ľudové vrstvy predovšetkým chceli odstrániť feudálne vykorisťovanie, no súčasne si uvedomovali, hoci ešte nie celkom jasne, možnosť odstrániť vykorisťovanie vôbec. Ich požiadavky vyjadrovala revolučná časť inteligencie, ktorá žiadala všeobecné hlasovacie právo a republikánske zriadenie. Hlásala, že demokratické práva možno uskutočniť len revolúciou. Radikálni demokrati mali podľa ich predstáv stáť na čele revolúcie a ľud, ktorý by sa k nim pridal, mal revolúciu dovŕšiť. Preto v tajných sprisahaneckých spolkoch pripravovali revolučné povstania. Hlavným nedostatkom tohto hnutia bola jeho odtrhnutosť od ľudových más a podceňovanie dejinnej úlohy robotníctva.

S rastom továrenskej priemyselnej výroby a rozširovaním námedznej práce v poľnohospodárstve sa začala vytvárať nová trieda robotníkov, ktorá sa odlišovala od súčasných remeselníckych robotníkov, proletariát. Proletariát sa stal hlavným tvorcom všetkých hospodárskych hodnôt.