Z pravej stránky bol slobodný, ale hospodársky bol pripútaný k vlastníkom výrobných prostriedkov, ktorí túto možnosť využívali na bezmedzné vykorisťovanie. Prví továrenskí robotníci boli zbedačená bezprácna masa, ktorá si ani neuvedomovala, ako je vykorisťovaná a búrila sa len z biedy alebo z hladu. Tento živelný triedny boj sa však postupne menil na uvedomelý zápas za zlepšenie hmotných pomerov a za právo účasti na politickom živote. Záujmové združovanie robotníkov mohlo prerásť na organizovaná stranu, ktorá by viedla ich boj iba vtedy, keď si robotníci uvedomili svoje osobitné triedne postavenie. Toto politické uvedomenie dal robotníckej triede vedecký socializmus (skúmanie spoločenského hnutia zamerané na odstránenie kapitalizmu a budovanie socializmu a potom komunistickej spoločnosti; hybnou silou tohto hnutia je robotnícka trieda, ktorá zjednocuje všetkých utláčaných a vykorisťovaných a sympatizuje s ňou celé pokrokové ľudstvo).

Priemyselný prevrat bol súčasne obdobím, keď sa utvárali novodobé národy, najmä v mnohonárodnostných štátoch. Zbohatnutí sedliaci, remeselníci a živnostníci sa stávali jadrom národnej buržoázie. Národná buržoázia sa na začiatku bránila proti hospodárskemu, politickému a kultúrnemu zriadeniu. Časť inteligencie podporovala pestovaním jazyka, dejín a kultúry národné uvedomenie. Tak sa začalo národné obrodenie utlačovaných národností, ktoré bolo začiatkom všeobecného národnooslobodzovacieho hnutia. Priebeh národnooslobodzovacieho hnutia určoval rozvoj kapitalistických vzťahov, ktorý sa začal v každej krajine v inom čase a mal rozdielny vývoj.

Použitá literatúra: Svetové dejiny, Školský lexikón, Dejiny evropské civilizace.