Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Memorandum národa slovenského
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | refer | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 287 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 9m 0s |
Pomalé čítanie: | 13m 30s |
Táto historická argumentácia však slúžila iba na podporu prirodzených právnych zásad demokratického rešpektovania rovnoprávnosti národov, na ktorých sú koncipované aj hlavné požiadavky Memoranda.
V prvom bode Memoranda sa vyslovuje požiadavka, aby sa osobitnosť slovenského národa a vlasteneckosť jeho reči uznali a zabezpečili najvyššími ústavnými listinami tak, aby národ mohol skutočne uplatňovať svoju suverenitu.
V druhom bode žiadajú "osobnosť našu národnú uznať v priestore v tom, ktorý ona jako súvislá nepretržitá masa skutočne zaujíma, pod menom hornouhorského slovenského Okolia so zaokrúhlením stolíc podľa národností", lebo – ako zdôrazňujú – "všetko, čo v materiálnom svete jestvuje, len v čase a priestore jestvovať môže". Požiadavku Okolia zdôvodňujú tým, že je základným predpokladom národnej rovnoprávnosti, a zároveň vyhlasujú, že neznamená ani separovanie sa od Maďarov ani ohrozenie jednotnej vlasti.
Ostatné požiadavky, napríklad zavedenie slovenského úradovania v Okolí, slovenského vyučovania v školách všetkých stupňov, vydávanie zákonov v slovenčine, slobodné zakladanie literárnych, hospodárskych a osvetových spolkov a ustanovizní, zriadenie slovenskej právnickej akadémie, boli len doplnkom prvých dvoch základných požiadaviek. Pravda, ani v týchto bodoch sa precíznejšie a podrobnejšie neformuluje štátoprávne postavenie a vnútorné zriadenie Okolia. Zrejme sa tu bral ohľad na uhorský snem, ktorému sa malo Memorandum predložiť, čo sa prejavilo i v tom, že sa v ňom maďarčina uznávala ako diplomatická reč v Uhorsku. Nakoniec sa v Memorande vyslovuje solidarita so všetkými ostatnými utláčanými národnosťami Uhorska, ktorým sa Memorandum taktiež malo odoslať. Ducha memorandového programu výstižne vyjadruje záverečné heslo: "Jednotná, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov."
Výsledné formulovanie požiadaviek Memoranda, ako bolo jednomyseľne schválené a ako sme sa tu s ním stručne oboznámili, presadzovalo sa na zasadnutiach memorandového zhromaždenia veľmi bojovne. Skupina okolo Jána Palárika a Jána Nemessányiho, ktorú podporovali aj spomenutí politickí funkcionári z Liptova a Turca, dlho sa stavala proti požiadavke Okolia a memorandovej forme podania. Ostala však v značnej menšine a nakoniec ustúpila. No v ďalšom vývoji sa na čas odtrhla od memorandistov a ako politická frakcia pod názvom Nová škola slovenská prebojúvala promaďarskú orientáciu slovenskej politiky.
Na národnom zhromaždení sa ustanovil aj stály národný výbor, ktorý sa mal starať o národnú koordináciu politických akcií slovenského národného hnutia. Jeho hlavnou úlohou bolo prebojúvať uskutočnenie o rozvoj slovenského školstva a národnej kultúry vôbec. Na zhromaždení sa vymenovala aj deputácia, ktorá mala odovzdať Memorandum uhorskému snemu.
Slovenská deputácia, v ktorej však už chýbali tzv. zástupcovia slovenskej šľachty, odovzdala Memorandum dňa 27. júna 1861 podpredsedovi snemu grófovi Kolomanovi Tiszovi. Dvadsať dní, ktoré dovtedy uplynuli od zhromaždenia, využili maďarské vládne kruhy a župné úrady a zorganizovali na Slovensku protimemorandovú podpisovú akciu.
Podobné referáty
Memorandum národa Slovenského | SOŠ | 2.9841 | 1786 slov |