Vo vojne za nezávislosť sa 13 anglických kolónií v Severnej Amerike politicky osamostatnilo, ale hospodársky zostali Spojené štáty americké ešte skoro 100 rokov závislé od svojej bývalej materskej krajiny. Hlavné odvetvie amerického hospodárstva bolo stále poľnohospodárstvo. Používanie poľnohopodárských strojov urýchlilo rozvoj poľnohospodárskej výroby. Pestovala sa pšenica, ale najmä bavlna, ktorú potreboval vzrastajúci anglický bavlnársky priemysel. Naproti tomu továrenská priemyselná výroba sa oneskorovala, vyvíjala sa veľmi nerovnomerne. Začala vzrastať len od tridsiatych rokov minulého storočia. Preto USA dlho dovážali hotové výrobky. Pre poľnohospodárstvo, ktoré potrebovalo nové plochy poľnohospodárskej pôdy, malo veľký význam ďalšie rozširovanie územia Spojených štátov. Kúpami a výbojmi (vojna s Mexikom v rokoch 1846-1847) sa Spojené štáty rozšírili na západe až k Tichému oceánu, na severe k veľkým jazerám a na juhu k hraniciam Mexika. Tak sa ich územie od začiatku 19. storočia do jeho 60-tych rokov zhruba strojnásobilo. Bolo dôležité, čo urobí štát s obrovskými plochami novonadobudnutej poľnohospodárskej pôdy. Jej osídľovanie bolo jednou z hlavných príčin boja za nezávislosť a aj teraz viedlo k vojne južných štátov proti severným. Do západných oblastí začali prúdiť kolonisti. Bohatí plantážnici z južných štátov tam zakladali veľké plantáže, špekulanti zo severných štátov zase skupovali celé ľany pôdy a s veľkým ziskom ju rozpredávali. Na západ prichádzala aj chudoba, najmä robotníci, ktorí utekali zo severoamerických priemyselných podnikov, aby v západnej divočine získali pôdu a založili si na nej vlastné hospodárstvo – farmu. V južných častiach tejto oblasti im v tom bránili otrokárski plantážnici, a preto tam vznikali časté boje. V 50-tych rokoch veľmi vzrástol v Amerike počet prisťahovalcov z Európy. Boli to najmä skrachovaní drobní roľníci a nezamestnaní robotníci. Týchto prisťahovalcov lákal možnosť nájsť si obživu na voľnej pôde v západných oblastiach USA. Zápas o pôdu, dovtedy osídlenú indiánskymi kmeňmi, nebol teda prejavom statočnosti legendárneho priekopníka, ale v podstate ostrým súperením kapitalistického finančného špekulanta s bavlnárskym otrokárom. Medzi Severom a Juhom Spojených štátov amerických vznikli veľké hospodárske a sociálne rozdiely.