V južných štátoch, pretože tam sa priemysel takmer nerozvíjal, bolo výnosnejšie pestovať na lacnej pôde s pomocou otrokov bavlnu.

S rozvojom plantážnictva sa na Juhu rozširovalo aj čierne otrokárstvo. Černochov kupovali a predávali ako dobytok. Bohatnúci majitelia otrokov a bavlníkových plantáži neľudsky vykynožovali Indiánov a rozširovali bavlnársku oblasť o ďalšie územia na juhozápade USA. Ich hospodársky význam im umožňoval zaujať vedúce postavenie vo vládnucej demokratickej strane, a teda aj v štáte. Veľký vplyv v štáte mali aj bankári zo severných štátov USA. S bavlnárskym Juhom ich spájali hospodárske záujmy. Naproti tomu na ľudnatejšom Severe rýchlo rástol priemysel a rozširovala sa železničná sieť. Životné podmienky robotníkov tu boli veľmi ťažké. Už v dvadsiatych rokoch sa v mnohých štrajkoch prejavoval začiatok robotníckeho hnutia. V päťdesiatych rokoch vznikla prvá marxistická robotnícka organizácia v USA. Pokroková časť priemyselnej buržoázie na Severe zavrhovala otroctvo, pretože zaostalý poľnohospodársky Juh mal malú spotrebu priemyselných výrobkov. Ostatní príslušníci buržoázie, najmä majitelia textilných tovární, si neželali roztržku s Juhom. Obávali sa, že potom by prestal dovoz bavlny z južných štátov na Sever, a okrem toho nechceli stratiť peniaze, ktoré im boli dlžní otrokárski plantážnici.

Pokrokovejšie zložky priemyselnej buržoázie založili v roku 1845 republikánsku stranu do ktorej vstupovali farmári a čiastočne aj robotníci. Nová strana žiadala, aby sa všetka pôda na západe pridelila farmárom a aby sa otroctvo obmedzilo a neskôr zrušilo. Úplné zrušenie otroctva žiadali najdôslednejšie zástupcovia kapitalistickej triedy, abolicionisti (z anglického abolition – odstránenie, zrušenie). Od tridsiatych rokov 19. storočia zakladali spolky na boj proti otroctvu a tajné organizácie (tzv. podzemnú železnicu), ktoré umožňovali černochom utiecť z Juhu do Kanady. Medzi abolicionistami vynikal farmár John Brown z Virgínie. V roku 1859 sa na čele ozbrojenej skupiny zmocnil vládneho skladiska zbraní a pokúsil sa vyvolať povstanie čiernych otrokov na Juhu. Ale vládne vojsko rozohnalo jeho malý oddiel, Browna zajali a popravili. Republikáni získali väčšinu v snemovni reprezentantov. Významným predstaviteľom tejto strany bol Abraham Lincoln, ktorý bol v roku 1860 zvolený za prezidenta. Táto voľba vyvolala vzburu zástancov otrokárstva – plantážnikov z Juhu. Koncom roku 1860 a začiatkom roku 1861 jedenásť južných štátov sa odtrhlo od Spojených štátov. Tieto štáty sa združili do tzv. konfederácie, ustanovili si vládu a zvolili si vlastného prezidenta. USA sa tak rozpadli na dva nepriateľské tábory: na plantážnický Juh a na priemyselný Sever.