V apríli 1861 sa začala vojna medzi Severom a Juhom. Na začiatku vojny mala armáda Juhu veľké úspechy. Dvakrát dokonca ohrozila hlavné mesto severných štátov Washington. Naproti tomu armáda Severu si spočiatku vinou svojho velenia počínala veľmi nerozhodne a málo útočne. Pobúrení robotníci a farmári v severných štátoch preto žiadali viesť vojnu energickejšie. Začiatočné vojenské neúspechy Severu zavinila aj bohatá buržoázia, ktorá z Juhu pašovala bavlnu a za ňu predávala vzbúreným plantážnikom zbrane. Obrat vo vojne nastal až vtedy, keď prezident Lincoln na nátlak ľudu vyhlásil zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy na západe. Podľa tohto zákona každý, kto dostal prídel pôdy, zaplatil len úradný poplatok a po piatich rokoch sa stal vlastníkom pridelenej pôdy. V priebehu vojny na Severe postupne odstraňovali otroctvo. Oslobodení černosi však nedostali pôdu a úplnú rovnoprávnosť s bielym obyvateľstvom. Za tú istú prácu dostával oveľa menšie mzdy ako bieli robotníci. No aj po týchto opatreniach a zákrokoch Sever mohol prejsť k rozhodnej revolučnej vojne, v ktorej sa zúčastňoval ľud. Veľmi dobre si počínali proletári: organizovali robotnícke pluky, ktoré sa v bojoch všade výborne osvedčovali. Ich bojové nadšenie sa prenášalo na ostatné jednotky a prinieslo značné vojenské úspechy. V apríli 1865 dobylo vojsko Severu hlavné mesto konfederácie Richmond a armáda Juhu sa vzdala. Krátko potom sa porazeným nepriateľom podarilo zákerne zavraždiť prezidenta Lincolna. Vojna Severu proti Juhu bola buržoáznodemokratickou revolúciou. Viedla ju síce priemyselná buržoázia Severu, ale rozhodujúcou silou sa stali široké ľudové vrstvy, černosi, drobní farmári a robotníci. Výsledkom vojny bolo predovšetkým obnovenie pôvodného spolku amerických štátov, v ktorom veľkoburžoázia zo Severu nadobudla prevahu. Otroctvo bolo zrušené na celom území USA. Černosi však nedostali pôdu, a preto museli naďalej pracovať pre svojich bývalých otrokárov, a to ako nádenníci alebo nájomcovia.- Víťazstvo Severu umožnilo rozvoj kapitalistického hospodárstva USA a malo veľký význam aj pre robotnícke hnutie. V niektorých štátoch si robotníci už zakrátko po skončení vojny vymohli osemhodinový pracovný čas. Už v roku 1865 založili Národný robotnícky zväz. Kladným výsledkom občianskej vojny bolo aj bezplatné prideľovanie pôdy farmárom na západe. Tento nadobudnutý príjem sa však nepodarilo všetkým farmárom trvalo udržať.