Občianska vojna v Amerike

Vo vojne za nezávislosť sa 13 anglických kolónií v Severnej Amerike politicky osamostatnilo, ale hospodársky zostali Spojené štáty americké ešte skoro 100 rokov závislé od svojej bývalej materskej krajiny. Hlavné odvetvie amerického hospodárstva bolo stále poľnohospodárstvo. Používanie poľnohopodárských strojov urýchlilo rozvoj poľnohospodárskej výroby. Pestovala sa pšenica, ale najmä bavlna, ktorú potreboval vzrastajúci anglický bavlnársky priemysel. Naproti tomu továrenská priemyselná výroba sa oneskorovala, vyvíjala sa veľmi nerovnomerne. Začala vzrastať len od tridsiatych rokov minulého storočia. Preto USA dlho dovážali hotové výrobky. Pre poľnohospodárstvo, ktoré potrebovalo nové plochy poľnohospodárskej pôdy, malo veľký význam ďalšie rozširovanie územia Spojených štátov. Kúpami a výbojmi (vojna s Mexikom v rokoch 1846-1847) sa Spojené štáty rozšírili na západe až k Tichému oceánu, na severe k veľkým jazerám a na juhu k hraniciam Mexika. Tak sa ich územie od začiatku 19. storočia do jeho 60-tych rokov zhruba strojnásobilo. Bolo dôležité, čo urobí štát s obrovskými plochami novonadobudnutej poľnohospodárskej pôdy. Jej osídľovanie bolo jednou z hlavných príčin boja za nezávislosť a aj teraz viedlo k vojne južných štátov proti severným. Do západných oblastí začali prúdiť kolonisti. Bohatí plantážnici z južných štátov tam zakladali veľké plantáže, špekulanti zo severných štátov zase skupovali celé ľany pôdy a s veľkým ziskom ju rozpredávali. Na západ prichádzala aj chudoba, najmä robotníci, ktorí utekali zo severoamerických priemyselných podnikov, aby v západnej divočine získali pôdu a založili si na nej vlastné hospodárstvo – farmu. V južných častiach tejto oblasti im v tom bránili otrokárski plantážnici, a preto tam vznikali časté boje. V 50-tych rokoch veľmi vzrástol v Amerike počet prisťahovalcov z Európy. Boli to najmä skrachovaní drobní roľníci a nezamestnaní robotníci. Týchto prisťahovalcov lákal možnosť nájsť si obživu na voľnej pôde v západných oblastiach USA. Zápas o pôdu, dovtedy osídlenú indiánskymi kmeňmi, nebol teda prejavom statočnosti legendárneho priekopníka, ale v podstate ostrým súperením kapitalistického finančného špekulanta s bavlnárskym otrokárom. Medzi Severom a Juhom Spojených štátov amerických vznikli veľké hospodárske a sociálne rozdiely.

V južných štátoch, pretože tam sa priemysel takmer nerozvíjal, bolo výnosnejšie pestovať na lacnej pôde s pomocou otrokov bavlnu.

S rozvojom plantážnictva sa na Juhu rozširovalo aj čierne otrokárstvo. Černochov kupovali a predávali ako dobytok. Bohatnúci majitelia otrokov a bavlníkových plantáži neľudsky vykynožovali Indiánov a rozširovali bavlnársku oblasť o ďalšie územia na juhozápade USA. Ich hospodársky význam im umožňoval zaujať vedúce postavenie vo vládnucej demokratickej strane, a teda aj v štáte. Veľký vplyv v štáte mali aj bankári zo severných štátov USA. S bavlnárskym Juhom ich spájali hospodárske záujmy. Naproti tomu na ľudnatejšom Severe rýchlo rástol priemysel a rozširovala sa železničná sieť. Životné podmienky robotníkov tu boli veľmi ťažké. Už v dvadsiatych rokoch sa v mnohých štrajkoch prejavoval začiatok robotníckeho hnutia. V päťdesiatych rokoch vznikla prvá marxistická robotnícka organizácia v USA. Pokroková časť priemyselnej buržoázie na Severe zavrhovala otroctvo, pretože zaostalý poľnohospodársky Juh mal malú spotrebu priemyselných výrobkov. Ostatní príslušníci buržoázie, najmä majitelia textilných tovární, si neželali roztržku s Juhom. Obávali sa, že potom by prestal dovoz bavlny z južných štátov na Sever, a okrem toho nechceli stratiť peniaze, ktoré im boli dlžní otrokárski plantážnici.

Pokrokovejšie zložky priemyselnej buržoázie založili v roku 1845 republikánsku stranu do ktorej vstupovali farmári a čiastočne aj robotníci. Nová strana žiadala, aby sa všetka pôda na západe pridelila farmárom a aby sa otroctvo obmedzilo a neskôr zrušilo. Úplné zrušenie otroctva žiadali najdôslednejšie zástupcovia kapitalistickej triedy, abolicionisti (z anglického abolition – odstránenie, zrušenie). Od tridsiatych rokov 19. storočia zakladali spolky na boj proti otroctvu a tajné organizácie (tzv. podzemnú železnicu), ktoré umožňovali černochom utiecť z Juhu do Kanady. Medzi abolicionistami vynikal farmár John Brown z Virgínie. V roku 1859 sa na čele ozbrojenej skupiny zmocnil vládneho skladiska zbraní a pokúsil sa vyvolať povstanie čiernych otrokov na Juhu. Ale vládne vojsko rozohnalo jeho malý oddiel, Browna zajali a popravili. Republikáni získali väčšinu v snemovni reprezentantov. Významným predstaviteľom tejto strany bol Abraham Lincoln, ktorý bol v roku 1860 zvolený za prezidenta. Táto voľba vyvolala vzburu zástancov otrokárstva – plantážnikov z Juhu. Koncom roku 1860 a začiatkom roku 1861 jedenásť južných štátov sa odtrhlo od Spojených štátov. Tieto štáty sa združili do tzv. konfederácie, ustanovili si vládu a zvolili si vlastného prezidenta. USA sa tak rozpadli na dva nepriateľské tábory: na plantážnický Juh a na priemyselný Sever.

V apríli 1861 sa začala vojna medzi Severom a Juhom. Na začiatku vojny mala armáda Juhu veľké úspechy. Dvakrát dokonca ohrozila hlavné mesto severných štátov Washington. Naproti tomu armáda Severu si spočiatku vinou svojho velenia počínala veľmi nerozhodne a málo útočne. Pobúrení robotníci a farmári v severných štátoch preto žiadali viesť vojnu energickejšie. Začiatočné vojenské neúspechy Severu zavinila aj bohatá buržoázia, ktorá z Juhu pašovala bavlnu a za ňu predávala vzbúreným plantážnikom zbrane. Obrat vo vojne nastal až vtedy, keď prezident Lincoln na nátlak ľudu vyhlásil zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy na západe. Podľa tohto zákona každý, kto dostal prídel pôdy, zaplatil len úradný poplatok a po piatich rokoch sa stal vlastníkom pridelenej pôdy. V priebehu vojny na Severe postupne odstraňovali otroctvo. Oslobodení černosi však nedostali pôdu a úplnú rovnoprávnosť s bielym obyvateľstvom. Za tú istú prácu dostával oveľa menšie mzdy ako bieli robotníci. No aj po týchto opatreniach a zákrokoch Sever mohol prejsť k rozhodnej revolučnej vojne, v ktorej sa zúčastňoval ľud. Veľmi dobre si počínali proletári: organizovali robotnícke pluky, ktoré sa v bojoch všade výborne osvedčovali. Ich bojové nadšenie sa prenášalo na ostatné jednotky a prinieslo značné vojenské úspechy. V apríli 1865 dobylo vojsko Severu hlavné mesto konfederácie Richmond a armáda Juhu sa vzdala. Krátko potom sa porazeným nepriateľom podarilo zákerne zavraždiť prezidenta Lincolna. Vojna Severu proti Juhu bola buržoáznodemokratickou revolúciou. Viedla ju síce priemyselná buržoázia Severu, ale rozhodujúcou silou sa stali široké ľudové vrstvy, černosi, drobní farmári a robotníci. Výsledkom vojny bolo predovšetkým obnovenie pôvodného spolku amerických štátov, v ktorom veľkoburžoázia zo Severu nadobudla prevahu. Otroctvo bolo zrušené na celom území USA. Černosi však nedostali pôdu, a preto museli naďalej pracovať pre svojich bývalých otrokárov, a to ako nádenníci alebo nájomcovia.- Víťazstvo Severu umožnilo rozvoj kapitalistického hospodárstva USA a malo veľký význam aj pre robotnícke hnutie. V niektorých štátoch si robotníci už zakrátko po skončení vojny vymohli osemhodinový pracovný čas. Už v roku 1865 založili Národný robotnícky zväz. Kladným výsledkom občianskej vojny bolo aj bezplatné prideľovanie pôdy farmárom na západe. Tento nadobudnutý príjem sa však nepodarilo všetkým farmárom trvalo udržať.

Popri menšine bohatých farmárov aj ďalej prevládala väčšina chudobných farmárov, ktorí museli predávať svoje malé majetky a rozmnožoval tak počet poľnohospodárskych robotníkov. Prvé obdobie buržoáznodemokratickej revolúcie sa skončilo vojenským víťazstvom severných štátov. V jej druhom období v rokoch 1865-1877, ktoré sa volalo obdobie rekonštrukcie, išlo o vyrovnanie hospodárskych a politických rozdielov medzi Severom a Juhom a o utvorenie jednotného vnútorného národného trhu. Tento program však narážal na odpor južných plantážnikov. Odhlasovali protičernoské zákony a dokonca založili tajný spolok KU-KLUX-KLAN, ktorý organizoval pohromy na černochov. Hoci sa nepodarilo celkom uskutočniť zásadný program rekonštrukcie, buržoáznodemokratická revolúcia sa v roku 1877 skončila. Vytvorila nevyhnutný predpoklad na rýchlu premenu Spojených štátov z agrárnopriemyselnej na priemyselnú veľmoc.

Lincoln získal vo voľbách 1 866 452 hlasov, jeho protivníci Douglas 1 376 957, Breckinridge 849 781, Bell 588 879. David Jefferson sa stal prezidentom Konfederácie a viceprezidentom Alexander H. Stephens. V Konfederácii miera inflácie vyrástla na 9000 percent, čiže ak nejaký výrobok stála na zač. vojny 1$, na konci vojny stál 92$. Na Severe to bolo len 80 percent. Za Sever bojovalo 2,2 milióna mužov, z toho 180 000 bolo čiernych. 640 000 zomrelo v boji alebo na niektorú chorobu. Za strany konfederácie 800 000 vojakov. Lincoln bol postrelený 14. Apríla 1865 na Veľký Piatok vo Fordovom divadle pri sledovaní komickej melodrámy Náš americký bratanec.