Bol obklopený tridsiatimi SS s automatmi a psami. Celý barak obkolesovali dva rady ostnatých drôtov. Vnútri baraku bola vycementovaná podlaha a tri lampy chránené drôtenými mriežkami. Pri jednej z nich bol v strope otvor s priemerom asi päť centimetrov. Na opačnom konci boli druhé dvere bez okienka. Inak bola budova celkom prázdna. Čoskoro príslušníci SS dohnali skupinu dvesto väzňov, v ktorej bolo niekoľko zdravých chlapov a väčšiu časť skupiny tvorili ženy a deti. Viaceré židovky niesli v náručí dojčatá. Prikázali im, aby si vyzliekli šaty, ktoré vydezinfikujú, kým oni počkajú v dlhom baraku. Dostali rozkaz, aby vstúpili do miestnosti, a povedali im, že potom, keď budú dnu, otvoria obloky. Vstupovali pomaly, usporiadane. Keď vošiel posledný väzeň, uzavreli dubové dvere a spustili závoru. O chvíľu začal vrčať motor nákladného auta. K jeho výfuku bolo pripevnené potrubie, ktoré ústilo do otvoru v strope baraku.. O pol hodiny už ležali na cementovej podlahe mŕtvoly s pokojnými tvárami a doširoka otvorenými očami.
Po vyvetraní prišla skupina väzňov a odvážala mŕtvoly k hromadnému hrobu. Druhá skupina ich v jame ukladala, aby zabrali čo najmenej miesta. Cynicky vtedy znela pripomienka veliteľa Treblinky Schmoldeho: “Tento spôsob síce nie je spoľahlivý, pretože môj výkon za dvadsaťštyri hodín je max. 500 jednotiek, ale v každom prípade je humánny. Ľudia zaspia a to je všetko”. Výkon v Osvienčime mal byť v porovnaní neuveriteľných 3.000 jednotiek denne.
Už o mesiac mal Hőss podať Reichsfűhrerovi súhrnný plán na vyriešenie problému rýchlej likvidácie židov, nemal však o riešení ani predstavu. Rozhodol sa pre začiatok vybudovať v tábore akési “výskumné stanice”, ktoré by umožňovali preskúmať nové metódy vyhladzovania, ktoré hľadal. Vylepšil systém z Treblinky. Na obe budovy dal napísať “Dezinfekčná miestnosť” a dovnútra dal namontovať sprchy a rúrky, aby väzni mali dojem, že ich tam vedú na to, aby sa umyli. Službukonajúcim vo výskumnej stanici rozkázal, aby oznamovali väzňom, že po sprche dostanú teplú kávu. Okrem toho mali vstúpiť do miestnosti spolu s nimi, prechádzať od skupiny ku skupine, žartovať a ospravedlňovať sa, že im nemôžu dať mydlo, kým všetci nevstúpia. Zariadenie začalo okamžite fungovať a skúsenosť potvrdila účinnosť týchto opatrení. Väzni nekládli pri vstupe nijaký odpor. Naďalej však ostávalo problémom neefektívne splynovanie.
Krátko nato našiel Hőss pri inšpekcii malú miestnosť, kde sa kopila hromada malých valcovitých škatúľ s nápisom: “Giftgas” a pod tým: “Cyclon B”.