Boli to pozostatky materiálu, ktorý sem pred rokom priviezli z Hamburskej firmy Weerle & Frischer, aby očistili od hmyzu poľské delostrelecké kasárne. V týchto hermeticky uzatvorených škatuliach boli zelené kryštáliky, ktoré pri styku s kyslíkom vo vzduchu okamžite vylučovali jedovatý plyn. Hőss sa potešil(!), keď prišiel na to, že tento plyn je takisto nebezpečný pre človeka ako i pre hmyz. Rozhodol sa okamžite vyskúšať jeho vlastnosti. Dal presekať v stene obidvoch provizórnych zariadení v Birkenau primerane veľkú dieru, z vonkajšej strany opatrenú záklopkou. Keď sa asi 200 práceneschopných židov zhromaždilo v miestnosti, vysypali týmto otvorom jednu škatuľu “Cyclonu B”. Vzápätí sa ozval rev a dvere i steny zaduneli pod prudkými údermi. Potom krik zoslabol, údery už neboli také silné a o päť minút zavládlo úplné ticho. Hőss rozkázal SS, aby si nasadili plynové masky, otvorili všetky obloky a dvere a urobili prievan. Do miestnosti vstúpil ako prvý. Smrť vykonala svoje dielo. Hőss si pochvaľoval časovú úspornosť tohto systému a aj jeho hospodárnosť, lebo jeden kilogram Giftgasu stál len tri marky a päťdesiat fenigov. Navyše, pri použití viacerých škatúľ naraz by bolo možné splynovať odrazu celý transport. Keď Hőss o tom premýšľal, prišiel na to, že takáto miestnosť by sa mala vybudovať pod zemou a z betónu nielen preto, aby mohla vzdorovať zúfalému útoku takého počtu obetí, ale aj preto, aby sa ututlal ich krik. Z toho ďalej vyplývalo, že tu nebudú obloky, aby sa miestnosť po splynovaní mohla vyvetrať. Preto bolo treba premyslieť systém umelého vetrania. Zdalo sa mu užitočné zriadiť pred touto miestnosťou ešte jednu, akúsi šatňu vybavenú lavičkami, vešiakmi a ramienkami, ktorá by doplnila dekoráciu potrebnú na upokojenie “pacientov”.
Onedlho predložil svoj návrh podplukovníkovi SS. So systémom bol spokojný, mal však pár námietok. Navrhoval, aby bola pre úplnú dekoráciu dovezená poľná kuchyňa, keďže väzňom sľubujú, že po sprche dostanú kávu. Ďalej navrhoval vybetónovať dlážku, aby mala spád, a na odtok vody urobiť žliabky. Po splynovaní bolo totiž potrebné telá polievať, pretože boli pokryté výkalmi. Namietal, že kryštáliky padajú rovno na podlahu a tak sa stáva, že sa väzni na ne zvalia a kvôli tomu sa nemôže uvoľniť všetok plyn. Hőss dal preto pod otvory v strope namontovať stĺpy z dierkovaného plechu, do ktorých sa Cyclon B vhadzoval.
Už v tejto dobe bol výkon oboch plynových komôr 5.000 jednotiek za deň. Pochovať však bolo možné len 500, pretože kvôli šetreniu miesta ich bolo treba v jamách ukladať.