Podplukovník Hőssa upozornil, že o rok, teda v roku 1942 budú potrebné už štyri také budovy, lebo transporty dosiahnu počet 10.000 jednotiek denne. Systém ukladania tiel podplukovník zamietol úplne a tak poslal Hőssa do výskumného strediska v Culmhofe. Výskumné stredisko preto, lebo tu usmrcovali väzňov len preto, aby mohli hľadať nové, efektívnejšie spôsoby likvidovania ich tiel. Dospeli tu k záveru, že jediným možným spôsobom je kremácia židov v špeciálnych peciach. Takéto pece tu práve vyvíjali. Kúrilo sa v nich koksom a pojali max. tri telá. Keďže pece tu používali len ako pomocné zariadenia, zvyšok tiel spaľovali priamo vonku v otvorených jamách. Výkon jamy s rozmermi približne 6x3x50 metrov bol 8.000 tiel za 24 hodín. Na tento počet by bolo potrebné postaviť asi osem dvojitých pecí. Hőss však pokladal spôsob spaľovania v jamách za surový, primitívny a nedôstojný veľkej priemyselnej krajiny. Keď sa rozhodol pre pece, uvedomoval si, že si vyberá modernejšie riešenie. Rozhodol sa, že všetky činnosti od splynovania až po kremáciu sústredí do jednej, čiastočne podzemnej budovy.
Tento nový plán bol prijatý bez zmeny, a tak mu poskytli veľké finančné prostriedky a prednostný prídel stavebného materiálu na vybudovanie štyroch budov. Dve z nich mali byť hotové do 15. júla 1942 a ďalšie dve do 31. decembra toho istého roku. I keď mal Hőss viac ako rok, stavby boli spoly dokončené už na Vianoce roku 1941. Keďže bol účel týchto stavieb prísne tajný, ani bežní príslušníci SS nevedeli na čo vlastne budú slúžiť. Mysleli si, že ide o protiletecké úkryty. Kým budovy neboli ešte dokončené, v tábore sa musel používať spôsob pochovávania a spaľovania v jamách. Po celom území sa šíril nepríjemný zápach a Hőssovi bolo jasné, že zvláštna akcia nezostane dlho utajená. Príslušníci SS tvrdili židom, že zápach pochádza z garbiarne, ale bolo poznať, že tomuto tvrdeniu neveria. Pre ich upokojenie nechal Hőss na Vianoce postaviť na zhromaždisku väzňom obrovskú jedľu.
Na Štedrý večer roku 1941 okolo 2330 hod. nadporučík SS Setzler, priateľ a poradca Hőssa, spáchal samovraždu. Pripevnil na výfuk auta hadicu, zaviedol ju do kabíny, posadil sa dnu a motor nechal voľne bežať.. Na svojom stole zanechal dopis: “Siaham si na život, lebo už nemôžem zniesť ten odporný zápach spáleného mäsa”. Po prečítaní Hőss list spálil a mŕtvemu Setzlerovi pokojne polial košeľu pálenkou. Do vyhlásenia na veliteľstvo SS napísal, že Setzler pre opitosť nekontroloval svoje konanie, a teda že išlo o nehodu.
Dve rovnako veľké krematóriá boli Reichsfűhrerom slávnostne uvedené do prevádzky 18. júla 1942.