mája a niekoľko hodín pred svojím príchodom sa dozvedel, že bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia Wermachtu. 5. júla Hőssa demobilizovali a poslali ho na majetok Georga Putzlera, od ktorého sa dozvedel, že ríšsky vodca Heinrich Himmler sa dostal do britského zajatia a pred vypočúvaním spáchal samovraždu. Hőss pocítil, že aj pre neho začína byť situácia nebezpečná.
Ráno, 14. marca 1946 zatkli Hőssa americkí vojaci a odviezli ho do Bredstedtu, kde ho vypočúvali. Povedal im všetko čo vedel. “To bol koniec, uvedomil som si a zaplavil ma podivný pocit úľavy” (Hőss – marec 1946). Svoju výpoveď musel zopakovať ako svedok obžaloby 30. septembra na norimberskom procese: “Spočiatku som mal nepríjemný pocit, no potom som postupne strácal akýkoľvek cit. Myslím, že to bolo potrebné: inak by som nebol mohol pokračovať. Chápte, pokladal som židov len za jednotky, nikdy nie za ľudské bytosti. Sústreďoval som sa na technickú stránku svojej úlohy. Nemohol som si dovoliť dojatie. Mal som rozkazy. Aj deti sa pokladali za práceneschopných. Musel som ich teda splynovať” (odpoveď na otázku, či nič necítil pri vraždení nevinných ľudí a detí).
Hőssov proces sa začal 11. marca 1947, skoro presne rok po jeho zatknutí. Bol ohromený, že Poliaci predvolali toľkých ľudí z celej Európy. Že vynaložili toľko námahy a finančných prostriedkov – “Keď som ich videl takto konať, nevedel som si predstaviť, že by sa zo Slovanov mohla dakedy zrodiť vodcovská rasa” (Hőss – marec 1947).
Vypočúvanie (úryvok)
- Zabili ste tri a pol milióna ľudí.
Hőss si vyžiadal slovo a povedal:
- Prepáčte, zabil som ich len dva a pol milióna.
V miestnosti sa ozval šum a prokurátor zakričal:
- Mali by ste sa hanbiť za svoj cynizmus!
Hőss si pomyslel:
- Neurobil som predsa nič zlého, len som opravil nepresné číslo.
Predseda vyniesol rozsudok 2. apríla 1947. Hőss si ho vypočul v pozore. Bol taký, aký čakal. Rozsudok určoval, že nemá byť obesený vo Varšave, ale rovno v tábore Osvienčim, a to na jednej zo šibeníc, ktorú dal sám postaviť...
Nie je vylúčené, že celkový počet obetí genocídy dosiahol až 6 mil.
Bilancia 2. svetovej vojny
Druhá svetová vojna, ktorá trvala 70 mesiacov, je dodnes najhroznejšou vojnou v dejinách ľudstva. Okrem 55 mil. mŕtvych bolo jej výsledkom 35 mil. ranených a asi 2 mil. nezvestných. Ešte nikdy neboli straty na životoch civilného obyvateľstva také vysoké ako v tejto vojne. V čase, keď boje vrcholili, stálo proti sebe 20 mil. vojakov štátov Osi a ich spojencov a takmer 40 mil. príslušníkov ozbrojených síl antihitlerovskej koalície.