Politický dokument československého zahraničného odboja. Vypracoval ho 13. až 16. 10. 1918 vo Washingtone T. G. Masaryk, 17. októbra ho v mene novoutvorenej dočasnej slovenskej vlády osobne odovzdal americkej vláde, 18. októbra ho uverejnila tlač. Deklarácia reagovala na obavy, či USA neprikročia k mierovým rokovaniam s Rakúsko-Uhorskom a nepostavia sa za jeho zachovanie, čo by zmarilo úsilie o vytvorenie samostatného česko-slovenskému štátu. Vyhlasovala samostatnosť Česko-Slovenska, hlavné zásady jeho organizácie a zahraničnej politiky koncipovala v duchu americkej demokratickej tradície. Nový štát mal byť republikou s demokratickým zriadením. Mali v ňom byť uzákonené základné liberálne zásady, ako všeobecné volebné právo, sloboda svedomia, náboženstva, kultúry, slova, tlače, zhromažďovania, petičného práva, stále vojsko mala nahradiť milícia, šľachtické tituly sa mali zrušiť, cirkev odlúčiť od štátu, menšiny mali užívať rovnaké práva ako štátotvorný národ. Dokument hovoril o československom národe, neuznával národnú svojbytnosť Slovákov. Práve 18. októbra, nezávisle od deklarácie americká vláda v nóte Rakúsko-Uhorsku zdôraznila, že uznala Československú národnú radu za dočasnú vládu a národy monarchie majú právo slobodne sa rozhodnúť o svojom národnom osude.