referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lukáš
Piatok, 18. októbra 2019
Pád carizmu v Rusku a októbrová revolúcia
Dátum pridania: 22.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Peťo18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 856
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 

Medzi povinnosti Vojenského revolučného výboru
patrilo: určiť množstvo bojových síl potrebných na obranu Petrohradu, registrovať a viesť osobnú evidenciu mužstva posádky, evidenciu predmetov zásobovania a stravovania; zaviesť a schváliť prostriedky a spôsoby na zavedenie a udržanie revolučnej disciplíny medzi vojanskými masami. VRV mal udržiavať úzke spojenie s Centrobaltom a posádkou umiestenou vo Fínsku. Do VRV patrili zástupcovia ÚV strany a SV, členovia prezídia Petrohradského sovietu, prezídium vojenskej sekcie Sovietu, zástupcovia vejenských, robotníckych a straníckych organízácií, celkom asi 60 ľudí.
Aktivnu prácu na prípravách povstania medzi masami viedli členovia Vojenského revolučného výboru. V. A. Avanesov, V. A. Antonov-Ovsejenko, S. I. Gusev, K. S. Jeremejev, N. V. Krylenko, M.I. Lacis, V. R. Menžinskij,
K. A. Mechanožin, V. I. Nevskij, A. D. Sadovskij, I. S. Unšlicht, I. P. Fletovskij,
G. I. Čudnovskij a iní. Všetka činnosť prebiahla pod priamym vedením ústredného výboru strany. Pre ustanovenie skutočnej moci v miestnych organizáciách Vojenský revolučný výbor poslal medzivojenské jednotky na strtegicky najdôležitejšie miesta hlavného mesta a jeho okresov svojich komisárov. V októbri prebiehali v miestnych organizáciách stranícke konferencie, ktoré mali veľký význam pre prípravu ozbrojeného povstania. Na týchto sa ukázalo, že sa zvýšil počet boľševikov. Oblastné zjazdy sovietov, ktoré sa konali vo všetkých miestach, sa vyslovili za prechod moci do rúk sovietov. Zjazdy sa stali akousi prehliadkou politickej armády revolúcie, previerkou jej síl.
Osobitný význam mal najmä zjadz Sovietov Severnej oblasti, ktorý sa konal 11.-13. októbra v Petrohrade. Okrem zástupcov Petrohradu sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia Baltického loďstva, Kronštadtu, Moskvy, Revela, Narvy, Novgorodu, Archangeľska a iných miest. Vo svojej práci sa zjazd riadil smernicami o ozbrojenom povstaní, schválenými ÚV SDRS R 10. októbra.
Na boľševikov, účastníkov zjazdu, sa V. I. Lenin obrátil osobitným listom,
v ktorom žiadal, aby sústredili všetky sily na bezodkladné uskutočnenie ozborjeného povstania. Teraz, pripomínal, "...ide o povstanie, ktoré môže a musí rozhodnúť Petrohrad, Moskva, Helsinki, Kronštadt, Vyborg a Revel". 16. októbra sa na návrh V. I. Lenina konalo rozšírené zasadanie ÚV boľševickej strany. Obhajujúc nevyhnutnosť okamžitej prípravy ozbrojeného povstania V. I. Lenin povedal: _...Z politickej analýzy triedneho boja v Rusku aj v Európe vyplýva, že je nutná čo najrozhodnejšia, čo najaktívnejšia politika, ktorou môže byť len ozbrojené povstanie.
Účastníci zasadania hlasovali za Leninovou rezolúciu o povstaní. A jednako ešte aj na tomto zasadaní Kamenev a Zinoviev vystúpili proti orientácii V. I. Lenina na ozbrojené povstanie.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: ZSSR
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.