referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Sobota, 19. októbra 2019
Pád carizmu v Rusku a októbrová revolúcia
Dátum pridania: 22.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Peťo18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 856
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 

Na konkrétne vedenie povstania bolo na dôvernom zasadaní ÚV zvolené Vojenské revolučné centrum, zložené z členov A. S. Bubnova, F. E. Dzeržinského, J.M. Sverdlova, J. V. Stalina a M. S. Urického. Začlenilo sa do VRV ako jeho veliteľské jadro. Po tomto historickom zasadaní ústredného výboru Kamenev a Zinoviev stále ešte neprerušili svoju rozkolnícku činnosť, 18. októbra v polomenševických novinách Kamenev vo svojom a Zinovievovom mene uverejnil "protest" proti uzneseniu ÚV o ozbrojenom povstaní. Bolo zradcovským skutkom uverejniť dôverné uznesenie strany. Keď sa o tom V. I. Lenin dozvedel, v Liste členom boľševickej strany nazval Kameneva a Zinovieva štrajkokazmi revolúcie. Urýchlene schválilo uznesenie o odsunutí termínu otvorenia II. zjazdu sovietov z 20. na 25. októbera.
V Petrohrade sa od 17. do 22. októbra konala celoruská konferencia závodných výborov, ktorá sa tiež vyslovila za prevzatie moci sovietmi. V záujme mobilizácie bojových robotníckych más prebiehal 22. október ako Deň Petrohradského sovietu. Dôležitým víťazstvom boľševiko bol prechod posádky Petrohradskej pevnosti na stanu VRV, kde boli umiesntené veľké skladištia zbraní a munície. V Červenej garde bolo približne 200 000 vojakov.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: ZSSR
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.