Na konkrétne vedenie povstania bolo na dôvernom zasadaní ÚV zvolené Vojenské revolučné centrum, zložené z členov A. S. Bubnova, F. E. Dzeržinského, J.M. Sverdlova, J. V. Stalina a M. S. Urického. Začlenilo sa do VRV ako jeho veliteľské jadro. Po tomto historickom zasadaní ústredného výboru Kamenev a Zinoviev stále ešte neprerušili svoju rozkolnícku činnosť, 18. októbra v polomenševických novinách Kamenev vo svojom a Zinovievovom mene uverejnil "protest" proti uzneseniu ÚV o ozbrojenom povstaní. Bolo zradcovským skutkom uverejniť dôverné uznesenie strany. Keď sa o tom V. I. Lenin dozvedel, v Liste členom boľševickej strany nazval Kameneva a Zinovieva štrajkokazmi revolúcie. Urýchlene schválilo uznesenie o odsunutí termínu otvorenia II. zjazdu sovietov z 20. na 25. októbera.
V Petrohrade sa od 17. do 22. októbra konala celoruská konferencia závodných výborov, ktorá sa tiež vyslovila za prevzatie moci sovietmi. V záujme mobilizácie bojových robotníckych más prebiehal 22. október ako Deň Petrohradského sovietu. Dôležitým víťazstvom boľševiko bol prechod posádky Petrohradskej pevnosti na stanu VRV, kde boli umiesntené veľké skladištia zbraní a munície. V Červenej garde bolo približne 200 000 vojakov.