Historickým skvostom mestského archívu sú erbové listiny. Najnápadnejšou, ale najvzácnejšou zo štyroch erbových listín, vydaných pre mesto Košice je prvá, zo dňa 7. mája 1369 (1). tento deň od roku 1994 sa v Košiciach oslavuje ako "Deň mesta Košice". Táto listina je národnou kultúrnou pamiatkou , ako najstaršie známe listinné udelenie erbu právnickej osobe - mestu, v Európe. Udeľuje sa ňou len štít erbu v tejto forme, ako ho vidíme na erbovej listine z roku 1423 (2 ), kde ako nosič štítu je polovičný anjel. V roku 1453, na ďalšej erbovej listine, pribúda nad štítom otvorená zlatá koruna (3). Košice, ako prvé mesto v Uhorsku, cestou štvrtej kráľovskej listiny v roku 1502 završujú vývoj kompletného mestského erbu, ktorý sa používa v nezmenenej forme takmer pol tisícročia aj v súčasnosti. Poldruha storočia trvajúca snaha naznačuje obdivuhodnú a cieľavedomú kontinuitu práce správy na zabezpečenie cieľa - mať všetky potrebné súčasti pre mestský erb: štít, prilbicu, prikrývadlá a klenot (4). Zaujímavou aplikáciou mestského erbu je drevorez na operadle patronátneho kresla pre mešťanostu - primátora mesta Košice. Toto kreslo má dôstojné miesto v Dóme svätej Alžbety aj dnes(5). Jiroušek, Alexander: Košice na prelome tisícročí, JES 1998.