Európska Únia (EÚ)

Myšlienka zjednotenej Európy je veľmi stará- samotný výraz. Európa má svoj pôvod v gréckej mytológii. Snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k „stále užšiemu spojeniu medzi národmi Európy“ sa zrodila na ruinách druhej svetovej vojny.



Prvotným cieľom bolo, rovnako, ako dnes zaistiť mier, prosperitu a novú budúcnosť pre kontinent, ktorého politické a ekonomické fundamenty boli vážne narušené. Európska únia v roku 2001 je výsledkom úsilia tých, ktorí od roku 1950 podporovali Európske spoločenstvo. Ale celkom prvý impulz dal na zjednotenie vo svojom vystúpení 19. septembra 1946 Winstom Churchil, keď vyzval na založenie Spojených štátov európskych.

Európska únia predstavuje najpokrovejšiu organizáciu multisektorovej integrácie s oprávnením pôsobiť tak v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti, ako aj v oblasti práv občanov a v oblasti zahraničných vzťahov svojich –zatiaľ – pätnástich štátov. Tvoria ich :
Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko- od roku 1990 aj územie bývalejNDR,Taliansko,Francúzsko,Dánsko,Írsko,VeľkáBritánia,Grécko,
Španielsko , Portugalsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Ústavnou základňou pre zoskupenie týchto štátov tvoria nasledujúce zmluvy:

18.4.1951 – Parížska zmluva- založené Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ- Zmluvu potvrdili Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko- tzv. Šestka.

25.3.1957 Šestka v Ríme podpisuje dve zmluvy- -tzv. Rímske zmluvy- založenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva - EHS a EURATOMU- Európske spoločenstvo pre jadrovú energie. Zmluva o EHS je najdôležitejšia a najrozsiahlejšie zo všetkých zmlúv, tvorí jadro európskeho integračného procesu. Prešla dvomi veľkými úpravami prostredníctvom Jednotného európskeho aktu a Zmluvy o európskej únii. Keď 1.1.1993 vstúpila do platnosti Zmluva o Európskej únii, Zmluva o EHS sa premenovala na Zmluvu o ES.

1.1.1958 Rímske zmluvy vstupujú do platnosti Walter Halstein sa stáva prvým predsedom Komisie EHS , Luis Armand prvým prezidentom Komisie Euratomu.

7.2.1992 Podpísaná Maastrichtská zmluva o EÚ- vstupuje do platnosti 1.1.1993
17.6.1997 Medzivládna konferencia EÚ, ktorá sa začala 26.3.1996, sa slávnostne skončila v Amsterdame.
Jej cieľom bolo rokovať o niektorých opatreniach doterajších zmlúv v snahe dosiahnuť ich väčšiu efektívnosť a tým aj lepšie splnenie očakávaní občanov.

Amsterdamská zmluva , podpísaná slávnostne 2.10.1997, bola teda výsledkom dlhodobých rokovaní zástupcov členských štátov , zjednotených v spoločnom európskom projekte, líšiacich sa však svojimi individuálnymi preferenciami. Nová zmluva sa zaoberá do väčších alebo menších podrobností nasledujúcimi problémami a cieľmi:


- byť v čo najužšom kontakte s občanmi, ich očakávaniami a potrebami a presadzovať ich práva
- odtstrániť prekážky voľného pohybu a vytvoriť z Európy bezpečné územie
- zabezpečiť, aby európske požiadavky mali vo svete väčšiu váhu
- zabezpečiť, aby boli inštitúcie únie lepšie pripravené na jej ďalšie rozšírenie. Nová zmluva presadzuje potrebu koordinácie a akcií, podporujúcich zamestnanosť. Upevňuje politiku spoločenstva v sociálnej sfére, v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia.
Pätnásť členských štátov sa v Amsterdame rozhodlo, vychádzajúc z vnútorných pomerov jednotlivých krajín, upevniť spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu,, drogám a zločinu. Rozhodli sa zosúladiť imigračnú a vízovú politiku, aby sa z Európy stalo územie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
EÚ vytvára väzby medzi členskými štátmi, ktoré z právneho hľadiska siahajú za rámec vzťahov medzi suverejnými štátmi. Samotná EÚ vytvára legislatívu, ktorá sa dotýka európskych občanov a priznáva určité práva, na ktoré sa občania môžu spoľahnúť.



Zelená a Biela kniha:

Obidva tieto dokumenty majú za cieľ prezentovať mienku komisie o danom probléme a umožniť tak zainteresovaným stranám vyjadriť svoj názor ešte pred začatím nového legislatívneho procesu.

Zelená kniha publikuje prvé myšlienky, ktoré sú námetmi do diskusie o špecifickom probléme a ten bude predmetom rokovania spoločenstva.

Biela kniha predstavuje podrobnejšie objasnenie iniciatívy spoločenstva. Práve jej prostredníctvom bol zavádzaný program jednotného európskeho trhu Cieľ 2000, a práve v tomto dokumente komisia publikovala svoje návrhy o stimulovaní zdravej hospodárskej súťaže, prosperity a zamestnanosti v Európe.

Európske symboly:
Jedným so spôsobov, ako sa môžu ľudia stotožniť s komplexom politickej identity, akým sú Európa a Európska únia, je používanie symbolov. Od roku 1986 Európske spoločenstvá používajú vlajku, ktorú prijala Rada Európy, s kruhom 12- tich zlatých hviezd na modrom podklade. Počet hviezd nemá nič spoločné s počtom členských štátov, symbolizuje dokonalosť. Od Rady Európy si EÚ vypožičala aj Ódu na radosť Beethovenovej Deviatej symfónie, ktorú používa ako svoju hymnu. Európsky deň je 9. mája.

Mierový plán, na ktorom sa zakladá ideál Spoločenstva, nadobúda kontinentálne rozmery.

Vytvorila sa spoločná mena EURO/ bude platiť ako platidlo od 1.1.2002 vo všetkých členských štátoch. Národné meny prestanú existovať.





Zmluvy, ako vstúpili do platnosti:

1. ESUO -uhlie a oceľ -od 23.7.1952- platí na 50 rokov, platnosť skončí v roku 2002- potom sa bude musieť pravdepodobne včleniť do Zmluvy o ES.
2. EHS vznik- od 1.1.1958
3. EURATOM- vznik od 1.1.1958
4. Zlučovacia zmluva- od 1.7.1967- zlúčila výkonné orgány troch európskych spoločenstiev – ESUO, EHS, EURATOM
Nasledovalo 20 rokov kríz a diskusií o reforme. Vyhlásenia hláv štátov/ vlád, týkajúcich sa vytvorenia EÚ viac či menej zmenili úplné návrhy pre reformu , ktoré boli vypracované v rokoch 1975 či 1984. Napokon medzivládna konferencia, zvolaná v júni 1985 vypracovala:
5. JEDNOTNÝ EURÓPSKY AKT- od 1.7.1987. Obsahoval dodatky a prílohy k všetkým trom zakladajúcim zmluvám, ale sústreďoval sa predovšetkým na politický a inštitucionálny rozvoj EHS. 6. Zmluva o EÚ- známa ako Maastrichtská zmluva- 1.11.1993. Druhá a dosiaľ najúplnejšia revízia zmlúv. Nová zmluva zahrňuje cieľ dobudovať hospodársku a menovú úniu do r. 1999, opatrenia, týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozšírenie Európskej politickej spolupráce a spoluprácu v oblasti justície a vnútorných záležitostí -tri piliere EÚ.

Zaviedol sa princíp občianstva Únie.

Termíny, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky:

16.12.1991v Bruseli podpísané dohody medzi ES a Poľskom, Maďarskom a Česko- Slovenskom
4.10.1993 renegociovala sa euróska dohoda podpísaná medzi ES a nástupníckymi štátmi Česko-Slovenska
27.6.1995 Slovenská republika žiada o vstup do EÚ
17.1.1996 Česká republika žiada o vstup do EÚ
/Maďarsko- 1.4-1994, Poľsko-8.4.1994/


Môj názor na vstup Slovenska do EÚ, výhody a nevýhody:

- EÚ poskytuje finančné prostriedky na rozvoj jednotlivých štátov, aby sa vyrovnali rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi
- Legislatíva je v súlade s ľudskými právami, plná podpora demokracii, / nemôže dochádzať k diktatúram/
- Občania EÚ majú voľný pohyb po celom území EÚ
- Vyššia možnosť zamestnanosti- možnosť zamestnať sa v celej EÚ
- Rovnaké požiadavky na vzdelávane a prístup k zahraničným školám
- Rýchlejší ekonomický a hospodársky rozvoj- viď Grécko, Španielsko a Portugalsko po vstupe do EÚ
- Spoločný boj proti zločinu, kriminalite a boj s drogami- väčšia úspešnosť, ak štáty v tejto sfére spolupracujú a vydávajú si navzájom zločincov
- Jednotná mena euro predstavuje urýchlenie platieb, nie sú potrebné zmenárne, zníženie strát, ktoré vznikali pri výmene národných valút
- Podpora vedeckého rozvoja- pod heslom- nevynaliezať vynájdené- viac hláv, viac rozumu
- Jednotná obranná, zahraničná a politická integrácia- vplyv na obranu nášho štátu
- Jednotná politika
- „Európa bez hraníc“- cieľ, pri ktorom Slovensko nemôže chýbať, dostalo by sa do izolácie
- Solidarita a vzájomná pomoc jednotlivých štátov pri ťažkostiach, živelných pohromách a pod.- v jednote je sila- mystické tri prúty Svätopluka v praxi
- Čo môže 5 mil. štát samostatne zabezpečiť?- bez pomoci iných sa nepresadí ani nezaobíde
- Znižovanie predpokladov na vznik vojen
- Nijaké colné a daňové prekážky, či nariadenia, obmedzujúce aktivity jednotlivcov alebo voľný pohyb služieb a kapitálu- vplyv na rozvoj obchodu, cestovného ruchu.....
- Konkurencia, ktorá pomáha znižovať ceny
- Politika, ktorá ochraňuje spotrebiteľa a životné prostredie
-Úžitok zo štrukturálnych fondov, z Európskeho regionálneho rozvojového fondu
-Financovanie rôznych projektov z prostriedkov Phare, Sokrates, a pod.
-Vojenská služba podľa pobytu a nie podľa štátnej príslušnosti, ako aj čerpanie sociálnych dávok

-členský štát sa musí prisposobiť zákonom a ekonomike EÚ
-nemôže samostatne rozhodovať a v prípade, že má na riešenie niektorého problému iný názor, musí sa prispôsobiť väčšine.
Za najväčší problém považujem nedostatok potrebných informácií a osvety v tejto oblasti, čo môže spôsobiť, že neinformovaní alebo zle informovaný občania sa v referende pre vstup do EÚ rozhodnú nesprávne a zastavia na mnohé roky rozvoj svojho vlastného štátu, z ktorého mladí ľudia utekajú do zahraničia. Kam ? Predsa do rozvinutých štátov. Päť základných bodov pre vstup + 1 iba pre EU:

1. Štáty snažiace sa o vstup do Európskej únie musia prijať tie isté zákony, ktoré platia v EU,
2. musia vytvoriť trhovú ekonomiku so všetkými spoločenskými aspektmi,
3. vybudovať Ekonomiku na dostatočnú konkurencie schopnosť,
4. vytvoriť právny štát, tj. dodržiavať ľudské práva,
5. stotožniť sa s požiadavkami európskej integrácie.
6. týka sa iba Európskej Únie
musí sa zaviazať, že vytvorí dobré podmienky pre vstup ostatným krajinám.