Veľký čínsky múr

Už v 3. storočí pred naším letopočtom začal prvý cisár prebudovávať existujúce múry medzi práve dobytými kniežatstvami na systém opevnení proti kočovným národom na severe,ktorý bol v priebehu nasledujúcich storočí ešte rozšírený.Najprv sa obranný systém skladal zo zemných valov,navrstvených kameňov a drevených palisádových stien.Toto najdlhšie stavebné dielo na Zemi,ako ho vidia návštevníci dnes,pochádza z čias dynastie Ming,ktorá sa dostala k moci po víťazstve nad Mongolmi.Synovia stepi rozšírili v 13.storočí svoj vplyv na juh a na západ a ovládli šíre časti eurázijského kontinentu,skôr ako konečne na cisársky trón znovuzasadol Číňan.Preto vybudovali-a to nikoho neudivuje-mimoriadne solídne opevnenie proti týmto "barbarom zo severu".To,že sa postupne vybudovali múry s rozlohou vyše 50 000 kilometrov, sa už dnes nedá potvrdiť.Veľký čínský múr mal slúžiť ako "protibarbarská ocgranná hrádza",ktorá "Ríšu stredu",ako nazývala sama seba, oddeľovala od vankajšieho sveta a zabezpečovala severnú hranicu. Ale "synovia nebies" sa neoddeľovali iba smerom von, ale aj smerom dovnútra:múry obklopovali mestá a oddeľovali od seba mestské štvrte, zatiaľ čo každá rodina si obohnala dvor svojím vlastným múrom. Dokonca aj čínsky znak "čcheng" sa používa nielen pre múr, ale aj pre mesto. V protiklade s "modrou" južnou Čínou obrátenou k moru,dovnútra zahľadená "žltá ríša",cisárska Čínazajatá sprašovou pôdou južne od múru so vytvorila sebaizoláciu, z ktorej sa jej podarilo vymaniť len zriedkavo a s veľkými ťažkosťami.
Tak ako na mestských hradbách, vežiach a zvoniciach aj na Veľkom čínskom múre je iba vonkajšie obloženie z lomových kameňov, ktoré však môžu byť hrubé vyše metra. Medzipriestor bol vyplnený okruhliakmi, udupanou zemou a inými materiálmi.

Určite na každého veľmi zapôsobí, keď sa dozvie, že aj vojaci, ktorí prišli pri výstavbe o život,robotníci alebo otroci, ktorí podľahli námahe na stavbe obrovského múru, boli použití ako materiál do výplne..Len hrdlačením státisícov ľudí,ktorí v každom ročnom období museli drieť holými rukami, alebo jednoduchými nástrojmi sa podarilo toto dielo tisícročia vôbec dokončiť.
Vždy podľa profilu terénu, ktorému sa opevnenie optimálne prispôsobuje,múr vyrástol do výšky troch až ôsmich metrov.Od sedem metrov vysokej základne sa múr navrchu zužoval na šírku štyri až šesť metrov.Cimburie meralo zvonka dva metre, zvnútra jeden meter.Veže vzdialené od seba na dohľad sa týčili do výšky dvanásť metrov,skladovali sa v nich zbrane a munícia a strážiacim vojakom slúžili ako prístrešok.
Veľký čínsky múr však bol aj dôležitým komunikačným systémom.Vojaci sa na ňom pohybovali na koňoch oveľa rýchlejšie ako po okolitom neschodnom teréne.Okrem toho si cez deň zástavkami, v noci pomocou ohňa odovzdávali z veže do veže posolstvá.Z tohto dôvodu sa aj v zázemí nachádzajú zrúcaniny signalizačných veží, ktoré udržiavali spojenie s pevnosťami ležiacimi ďalej vo vnútrozemí.
Veľmi ťažké je však odpovedať na otázku,aký dlhý je v skutočnosti Veľký čínsky múr, ktozý-pri správnom preklade z čínštiny-by sa vlastne mal volať "Dlhý múr".Domnienky sa veľmi rozchádzajú,pretože v podstate išlo o systém múrov, ktorého rozsiahle časti sa rozpadli.Nedá sa odmerať ani z Mesiaca, pretože-napriek stále opakovanému tvrdeniu-odtiaľ ho nie je vidieť;hoci má také obrovské rozmery, pri pohľade z kozmu je iba tenučkou čiarou.
Niektorí historici hovoria o desaťtisíc li, čo bolo o niečo viac ako päťtisíc kilometrov;väčšina bádateľov sa však dnes prikláňa k vyše šesťtisíc kilometrom-je to kolosálny symbol uzavretosti.