Z hľadiska všestranného rozvoja však existencia spoločného štátu posunula najmä Slovensko výrazne dopredu. Okrem evidentného vzdelanostného, kultúrneho a hospodárskeho prínosu znamenala i možnosť slobodného vyjadrovania názorov na pôde zákonodárneho zboru. Oktober 1918 poskytol Slovensku aj reálnu šancu nájsť, respektíve obhájiť vlastnú národnú identitu v rámci spoločného štátu. Politické reprezentácie oboch národov však nedokázali dospieť k obojstranne prijateľnému, kompromisnému riešeniu celé dve storočia. Za primárny aspekt takéhoto stavu možno považovať predovšetkým bezalternatívny postoj centrálnej pražskej vlády, determinovaný ideou jedného československého národa.