Z týchto mešťanov vznikla úradnícka šľachta. Každý úradník sa staral o niečo iné, jeden o dane, iný o poľnohospodárske výnosy atď. 4.cirkev - preferuje sa katolícka. Kardinál Mazarin zomiera 9.3.1661 a hneď na druhý deň preberá vládu Ľudovít XIV. Ten naďalej udržiaval tieto opory a ďalej ich rozvíjal. Najprv poslal rodinu na vidiek s tým, že jej členom daroval zámky a kaštiele a ponechal ich samých na seba. Dosiahol tým to, že v Paríži nevznikali žiadne spory a dohady o trón. Odstránil vojvodcov a princov zo štátnej správy a ponechal vládu úradníckej šľachte. Vytvoril tzv. Tajnú radu, ktorá riadila zahraničnú politiku a mala aj vojenskú moc. Jeho ďalším krokom bolo, že posilnil políciu, čím znemožnil vytváraniu opozície. V tejto dobe sa sformoval jeden zo základných princípov absolutizmu a to: Kráľ je kráľom z Božej milosti, preto sa zodpovedá len Bohu. Z toho vyplýva, že má moc výkonnú, zákonodárnu* a súdnu. V tomto období je významnou osobou minister financií. Za vlády Ľudovíta XIV ním bol Jean Baptiste Colbert. Svoju prácu zakladal na domnienke, že vojny nie sú výhodné, pretože sú veľmi nákladné. Z tejto domnienky sformoval teóriu merkantilizmu. Tá spočíva na týchto troch zásadách:

1.priemysel je preferovaný pred poľnohospodárstvom. Z tejto podmienky vyplýva Colbertova zvýšená aktivita v oblasti priemyslu. Budoval manufaktúry a podporoval priemyselné podniky, odstraňoval prekážky pre obchod a rozširoval obchodné cesty, dosiahol zjednotenie merných a mincových systémov. 2.štát má vlastniť vzácne kovy(zlato, striebro) a nesmie ich vyvážať. 3.vývoz má prevyšovať dovoz. V súčasnosti tzv. obchodná bilancia. Toto dosiahol tým, že podporoval export a colne zaťažil dovoz finálnych remeselníckych výrobkov tak, aby sa dosiahol príliv peňazí do Francúzska, ktoré mali byť použité na financovanie armády, dvora a administratívy. Ďalšou významnou oporou absolutizmu bolo náboženstvo a s tým úzko spätá cirkev. Kráľ Ľudovít XIV bol katolík a preto bol preferovaný katolicizmus ako štátne náboženstvo. Kráľ tvrdo presadzoval nové reformy najmä voči hugenotom. Najprv im zrušil Naneský edikt (1685), ktorým im boli zaručené ich práva a náboženská sloboda. Potom ich donútil opustiť Francúzsko. Proti takémuto násilnému postupu sa postavil aj pápež Inocent XI i francúzsky biskup Fenelom.