Absolutizmus v Európe

Začiatkom 17. storočia vznikla predstava o panovníkovej všemocnosti a absolutnej moci jedného suverénneho vládcu. Filozofická definícia absolutistickej monarchie pochádza od Francúza Jeana Bodina (1530 až 1596), ktorý vo svojom diele De republica vyhlásil majestát kráľa za najvyššiu moc nad poddanými, ktorá nie je nijak zákonom obmedzená, a tým sa stal teoretikom absolutistického štátu. Podľa Bodinovej teórie moc absolutisticky vládnuceho monarchu spočívala predovšetkým na vojsku, úradníkoch a štátnom náboženstve. Dôstojníkov menoval kráľ, kráľovskú správu tvorili právnicky vzdelaní úradníci.


Ľudovít XIV


Za dlhého panovania Ľudovíta XIV Francúzsko získalo politickú a kultúrnu nadvládu v Európe a jeho dávne povedomie sa ešte viac vystupňovalo. Nielen v politike a na poli kultúrnom malo neobyčajne vynikajúcich ľudí (Richelieu, Mazarin, Moliére), ale i na poli cirkevnom, a to vedeckom i cirkevnopolitickom (Bossuet, Fenelom, Bourdalome). Obdobie vlády Ľudovíta XIV sa považuje za vrchol absolutizmu. Avšak je nutné spomenúť prvé obdobie jeho vlády, pretože trón prevzal 14.5.1643 po smrti Svojho otca kráľa Ľudovíta XIII ako štvorročný. Keďže v jeho veku nebolo možné, aby viedol krajinu, tak v mene kráľovnej matky Anny Rakúskej prevzal vládu jeho regent kardinál Jules Mazarin, ktorý sa staral o výchovu mladého Ľudovíta. Ten prevzal vládne záležitosti už 4.12.1642 po smrti kardinála Armanda Jeana du Plesis (od roku 1631 vojvoda Richelieu), keď bol vymenovaný za prvého ministra. Kardinál Mazarin bol pôvodne Talianský diakon. Toto je na ňom zvláštnosť, pretože nikdy nebol vysvätený za kňaza, do konca života ostal Jáhenom (diakonom), no vykonával kardinálsky úrad. Vďačí za to priateľstvu s kardinálom Richelieu a spojeniu s Annou Rakúskou.

Už kardinál Richelieu položil základy absolutizmu, pretože uplatnil vzorec "Un roi, une foi, une loi", čo znamená jeden kráľ, jedna viera, jeden zákon. Mazarin bol jeho pokračovateľom a ďalej pripravoval krajinu pre dospievajúceho Ľudovíta XIV tým, že rozvíjal Richelieuovú prácu a vytváral podmienky pre budúce úplné rozvinutie absolutizmu. Najvýznamnejšie z jeho práce bolo to, že vybudoval základné opory pre tento systém , a to:

1.reformoval armádu. Dosiahol to tým, že ju pretvoril na profesionálnu žoldniersku. 2.dal podnet na vznik polície. To bolo veľmi dôležité, pretože mohol odhaľovať štátne prevraty vo Francúzsku už v počiatkoch a ľahko ich zlikvidovať, kým prepuknú. 3.štátne funkcie zastávali úradníci a nie šľachta.

Z týchto mešťanov vznikla úradnícka šľachta. Každý úradník sa staral o niečo iné, jeden o dane, iný o poľnohospodárske výnosy atď. 4.cirkev - preferuje sa katolícka. Kardinál Mazarin zomiera 9.3.1661 a hneď na druhý deň preberá vládu Ľudovít XIV. Ten naďalej udržiaval tieto opory a ďalej ich rozvíjal. Najprv poslal rodinu na vidiek s tým, že jej členom daroval zámky a kaštiele a ponechal ich samých na seba. Dosiahol tým to, že v Paríži nevznikali žiadne spory a dohady o trón. Odstránil vojvodcov a princov zo štátnej správy a ponechal vládu úradníckej šľachte. Vytvoril tzv. Tajnú radu, ktorá riadila zahraničnú politiku a mala aj vojenskú moc. Jeho ďalším krokom bolo, že posilnil políciu, čím znemožnil vytváraniu opozície. V tejto dobe sa sformoval jeden zo základných princípov absolutizmu a to: Kráľ je kráľom z Božej milosti, preto sa zodpovedá len Bohu. Z toho vyplýva, že má moc výkonnú, zákonodárnu* a súdnu. V tomto období je významnou osobou minister financií. Za vlády Ľudovíta XIV ním bol Jean Baptiste Colbert. Svoju prácu zakladal na domnienke, že vojny nie sú výhodné, pretože sú veľmi nákladné. Z tejto domnienky sformoval teóriu merkantilizmu. Tá spočíva na týchto troch zásadách:

1.priemysel je preferovaný pred poľnohospodárstvom. Z tejto podmienky vyplýva Colbertova zvýšená aktivita v oblasti priemyslu. Budoval manufaktúry a podporoval priemyselné podniky, odstraňoval prekážky pre obchod a rozširoval obchodné cesty, dosiahol zjednotenie merných a mincových systémov. 2.štát má vlastniť vzácne kovy(zlato, striebro) a nesmie ich vyvážať. 3.vývoz má prevyšovať dovoz. V súčasnosti tzv. obchodná bilancia. Toto dosiahol tým, že podporoval export a colne zaťažil dovoz finálnych remeselníckych výrobkov tak, aby sa dosiahol príliv peňazí do Francúzska, ktoré mali byť použité na financovanie armády, dvora a administratívy. Ďalšou významnou oporou absolutizmu bolo náboženstvo a s tým úzko spätá cirkev. Kráľ Ľudovít XIV bol katolík a preto bol preferovaný katolicizmus ako štátne náboženstvo. Kráľ tvrdo presadzoval nové reformy najmä voči hugenotom. Najprv im zrušil Naneský edikt (1685), ktorým im boli zaručené ich práva a náboženská sloboda. Potom ich donútil opustiť Francúzsko. Proti takémuto násilnému postupu sa postavil aj pápež Inocent XI i francúzsky biskup Fenelom.