Začiatkom 17. storočia vznikla predstava o panovníkovej všemocnosti a absolutnej moci jedného suverénneho vládcu. Filozofická definícia absolutistickej monarchie pochádza od Francúza Jeana Bodina (1530 až 1596), ktorý vo svojom diele De republica vyhlásil majestát kráľa za najvyššiu moc nad poddanými, ktorá nie je nijak zákonom obmedzená, a tým sa stal teoretikom absolutistického štátu. Podľa Bodinovej teórie moc absolutisticky vládnuceho monarchu spočívala predovšetkým na vojsku, úradníkoch a štátnom náboženstve. Dôstojníkov menoval kráľ, kráľovskú správu tvorili právnicky vzdelaní úradníci.


Ľudovít XIV


Za dlhého panovania Ľudovíta XIV Francúzsko získalo politickú a kultúrnu nadvládu v Európe a jeho dávne povedomie sa ešte viac vystupňovalo. Nielen v politike a na poli kultúrnom malo neobyčajne vynikajúcich ľudí (Richelieu, Mazarin, Moliére), ale i na poli cirkevnom, a to vedeckom i cirkevnopolitickom (Bossuet, Fenelom, Bourdalome). Obdobie vlády Ľudovíta XIV sa považuje za vrchol absolutizmu. Avšak je nutné spomenúť prvé obdobie jeho vlády, pretože trón prevzal 14.5.1643 po smrti Svojho otca kráľa Ľudovíta XIII ako štvorročný. Keďže v jeho veku nebolo možné, aby viedol krajinu, tak v mene kráľovnej matky Anny Rakúskej prevzal vládu jeho regent kardinál Jules Mazarin, ktorý sa staral o výchovu mladého Ľudovíta. Ten prevzal vládne záležitosti už 4.12.1642 po smrti kardinála Armanda Jeana du Plesis (od roku 1631 vojvoda Richelieu), keď bol vymenovaný za prvého ministra. Kardinál Mazarin bol pôvodne Talianský diakon. Toto je na ňom zvláštnosť, pretože nikdy nebol vysvätený za kňaza, do konca života ostal Jáhenom (diakonom), no vykonával kardinálsky úrad. Vďačí za to priateľstvu s kardinálom Richelieu a spojeniu s Annou Rakúskou.

Už kardinál Richelieu položil základy absolutizmu, pretože uplatnil vzorec "Un roi, une foi, une loi", čo znamená jeden kráľ, jedna viera, jeden zákon. Mazarin bol jeho pokračovateľom a ďalej pripravoval krajinu pre dospievajúceho Ľudovíta XIV tým, že rozvíjal Richelieuovú prácu a vytváral podmienky pre budúce úplné rozvinutie absolutizmu. Najvýznamnejšie z jeho práce bolo to, že vybudoval základné opory pre tento systém , a to:

1.reformoval armádu. Dosiahol to tým, že ju pretvoril na profesionálnu žoldniersku. 2.dal podnet na vznik polície. To bolo veľmi dôležité, pretože mohol odhaľovať štátne prevraty vo Francúzsku už v počiatkoch a ľahko ich zlikvidovať, kým prepuknú. 3.štátne funkcie zastávali úradníci a nie šľachta.