Dvadsiate storočie

20 storočie prinieslo veľa vzácneho, hodnotného a hlavne nového, za čo si vyžiadalo svoje obete v rôznych podobách. Toto storočie, v ktorom sme mali česť nielen žiť, ale ho i vytvárať urobilo veľa krokov dopredu oproti iným storočiam (ako v technickej tak aj humánnej sfére). Možno tým najobjektívnejším ukazovateľom sú udalosti, ktoré sa zapísali ľuďom žijúcim v tomto storočí do pamäti a pretrvávajú ako fakty v dejepisných knihách. Chronologicky prehľad 20 storočia:

1902 Víťazstvo Angličanov v južnej Afrike. Veľká Británia zaútočila na južnú Afriku v ktorej žili od 17 storočia potomkovia holandských kolonistov. 31.5 1902 bola podpísaná mierová zmluva na základe ktorej obyvatelia stratili nezávislosť a dostali hospodárske a politické záruky. Toto znamenalo veľké rozšírenie vplyvu Veľkej Británie.

1905 Rusko-Japonská vojna skončená v roku 1906 víťazstvom Japonka.
1914 I svetová vojna- Začína vraždou vojvodu Františka Ferdinanda dediča rakúskej a chorvátskej koruny na oficiálnej návšteve Sarajeva. I svetová vojna si vyžiadala 10 miliónov ľudských obeti.
1916 Verdun -Najväčšia bitka I svetovej vojny (odohrala sa medzi Francúzskom a Nemeckom)
1917 Ruska revolúcia- Ruská socialistická októbrová revolúcia. Komunisti sa dostali k moci. 1919 Versaillská zmluva- Zmluva podpísaná Američanmi, Britmi, Francúzmi, Talianmi, Japoncami, Belgičanmi a neskôr aj zástupcami nemeckej republiky. Podpísaním sa skončila „Veľká vojna“ a boli zmenené hranice štátov.
1922 Pochod na Rím- Benito Mussolini sa zmocnil vlády v Taliansku a zaviedol krutú diktatúru (Taliansko bolo fašistické)
1929 tkz. Čierny štvrtok- Krach na burze (cenné papiere) v NY 22 októbra spôsobil svetovú krízu. 1933 Požiar Ríšskeho snemu v Reichstagu a začiatok nacistickej diktatúry v Nemecku.
1934 tkz. Dlhy pochod- Trval rok a meral 12000 km na čele s veliteľom Mao-Ce-Tungom ktorý sa pokúsil prebiť z obkľúčenia šiestej Tiangovej ofenzívy (snažila sa zničiť komunistické základne ktoré Mao postavil).
1936 Ľudový front dôsledok socialistickej vlády vo Francúzsku.
1937 Španielska občianska vojna- jednotky nemeckého letectva na strane vzbúrencov ktorým velil Franio zbombardovali 26 apríla Guemico. 1938 Čistky- Za Stalina v ZSSR začínajú deportácie, zatknutia a popravy často aj na základe vykonštruovaných dôkazov. 1939 Nemecko rozpútava II svetovú vojnu. Aby malo podnet na rozpútanie vojny napadne Poľsko (resp.

zinscenuje to tak aby to vyzeralo že za vojnu môže Poľsko)
1940 Bitka o Britániu- Bitka Británie proti Hitlerovým leteckým jednotkám.
1941 Útok na Pearl Harbour- Amerika je vďaka útoku Japoncov vtiahnutá do II svetovej vojny.
1942 tkz. Konečné riešenie- Týmto rokom sa nemecká vojenská sila dostáva na vrchol a nastáva plánované a systematické vyhladzovanie židov.
1943 von Paulus veliaci generál 6 nemeckej armády kapituloval pri Stalingrade (zvrat vo vojne)
1944 Oslobodenie západu- začína oslobodzovanie západnej Európy.
1945 Jalta- Pred skončením II svetovej sa streli Roosvelt Churchil a Stalin na Jalte na Kryme v ZSSR na pripravenie mieru.
1947 Nezávislosť Indie- V Ázii sa začína prvá vlna dekolonizácie India prestáva byt kolóniou Veľkej Británie.
1948 Pražský prevrat nastolenie komunistickej vlády vo východnej Európe Svet je rozdelený na Západ a Východ.
1954 Porážka Francúzov v Dien-Bien-Phu. Vietnam podporovaný Čínou a ZSSR porazil Francúzov a tým končí Francúzke pôsobenie v Ázii.
1955 Bandug- V tomto roku začína tretí svet vystupovať na medzinárodnej scéne začína sa to konferenciou v Bandagu v Indonézii.
1957 Spoločný trh Rímskou zmluvou, ktorá bola vytvorená Euratomom a Európskym hospodárskym spoločenstvom.
1961 Múr Hanby- Bol postavený na rozdelenie západného a východného Berlína (symbol rozdelenie Európy na 2 časti), mal byť prekážkou proti prenikaniu fašistov. 1962 Evianske dohody týmto rokom sa vojna v Alžírsku skončila a prišlo v nej o život približné 300 000 Francúzov 1200 000 Alžírčanov.
1963 Vražda Kenedyho- John Fitzgerald Kennedy bol zavraždený v Dallase nikým iným ako....
1966 Kultúrna revolúcia Mao-Ce-Tung chcel zmeniť spôsob zmýšľania a začal boj proti revizionizmu a v dôsledku toho sa rozpútalo povstanie.
1967 Šesťdňová vojna- tretí izraelsko-arabsky konflikt.
1968 Parížsky Máj- študentská revolúcia vo Francúzsku zachvátila univerzitu a zmenila sa na sociálnu a politickú krízu.
1969 Prechádzka po mesiaci- Niel Armstrong sa poprechádzal po mesiaci.
1974 Karafiatova revolúcia- touto revolúciou sa skončila takmer päťdesiat rokov trvajúca diktatúra v Portugalsku (koniec Saluzarovho štátu). 1975 Evakuácia Saigonu- Končí sa vojna vo Vietname (Američania evakuovali Saigon)
1979 Iránska revolúcia- Chomejni nastolil islamský režim a vyhlásená Iránska islamská republika
1986 Výbuch Černobyľu
1989 Rok Premien- padol Berlínsky múr a celý komunisticky režim.
1990 Vojna v Zálive- Iracká armáda obsadila Kuvajt.
1991-1992 Koniec ZSSR a RVHP

Poľnohospodárstvo
Industrializácia poľnohospodárstva veľká premena vidieka od roku 1958 čo ovplyvnilo utváranie Spoločného Hospodárskeho trhu.

Objem hnojív vzrástol pätnásobne a uskutočnila sa selekcia osiva a živočíšnych druhov pre zvyšovanie produkcie. Poľnohospodárstvo sa stalo ťažkým priemyslom v ktorom investície a medzispotreba neustále vzrastajú – Európsky a americký poľnohospodársky trh sa stal závislým od bankového sektoru.

Urbanizmus
Po druhej svetovej vojne bol enormný nedostatok bytov. Vzrast populácie (hlavne vidieckeho obyvateľstva) spôsobil veľký odlev obyvateľstva do miest, pôsobenie zahraničných robotníkov v mestách a to spôsobilo veľké problémy. Na konci 50-60 rokov sa každoročné odovzdalo obyvateľom 500000 bytov. Priemysel
Priemyselná výroba v dvadsiatom storočí štvornásobne vzrástla. Významnou začala byt metalurgia a to po celej Európe. Juhovýchodná Ázia začala ponúkať veľmi lacný tovar vyrobený lacnou pracovnou silou. Najvýznamnejšie odvetvia v 20 storočí boli automobilový priemysel, chemický a elektrotechnický priemysel. V 60 rokoch začína rozvoj umelých vlákien.

Veľkoplošné obchody
Veľkoplošné obchody sú symbolom obchodnej revolúcie 30 rokov. Malé obchody pomaly zanikajú a robia priestor pre veľké hypermarkety. Samoobsluhy ako také vznikli v Amerike. Prvý bol v Memphise koncom päťdesiatych rokov a mal názov Piggy Wiggy Stores. Prvý hypermarket bol otvorený v roku 1963 v Paríži.

Kozmická revolúcia.
V 1957 bola vypustená prvá umelá družica (ZSSR) Sputnik čo odštartovalo novu éru v poznávaní vesmíru. V roku 1961 sovietsky kozmonaut Juraj Gagarin sa stal prvým človekom vo vesmíre (na palube lode Vostok).
Európska nosná raketa Ariane úspešné odštartovala ako vôbec prvá v Európe v roku 1979 a v prevádzke je od roku 1982. Odvtedy sa vystrelilo už pat takýchto rakiet. Ariane vyniesla na orbitu Zeme viac ako päťdesiat satelitov. Emancipácia žien
V priemyselne rozvinutých krajinách boli 60 roky „hviezdnou dobou“ spoločenského postavenia žien. Viacero vyspelých kraji legalizovalo umelé prerušenie tehotenstva. Vo Francúzsku sa 13 júla 1966 vydal zákon ktorý priznal ženám možnosť vykonávať hociaké povolanie aj bez súhlasu manžela. Najhoršie prijímalo pravá žien Taliansko

Konzumná spoločnosť
V Európe sa koncom storočia presadil nový konzumný spôsob života. Masová spotreba sa prejavovala sériovou potrebou lacnejšieho tovaru. Typickým javom bolo znižovanie výdavkov za stravu – spotreba obilnín ustúpila a na druhej strane sa spotreba mäsa, mliečnych výrobkov a ovocia a zeleniny zvýšila.

Reklama
Najlepším symbolom rokov hospodárskeho vzrastu je reklama. Je to vynález Američanov.

Svoj rozmach zaznamenala s príchodom televízie a nových komunikačných prostriedkov.

Vývoj počítačov v 20 storočí
Vývoj a vývin počítačov sa začal okolo roku 1960. Už vtedy vznikali prvé elektrónkové počítače ktoré zaberali celé poschodia, pre svoje napájanie potrebovali vlastnú mini-elektráreň a museli byt chladené turbínami z lietadla. Prvým skutočným PC desktop sa stal počítač ktorý sa dostal na trh v roku 1986. Konkrétne sa jednalo o modely PP 06, PMD a Comodor. Nemali ale až také využitie ako majú počítače dnes. Mali málo pamäte a dokázali poskytovať iba základne funkcie (písanie, tlačenie, matematické operácie atp.). V roku 1989 sa na trh dostali prvé 286 (presnejšie 80286). Boli to prvé počítače s vlastnými neintegrovanými procesormi. Takéto počítače mali omnoho všestrannejšie využitie ako ich predchodcovia. Ich vymoženosti si však nemohol dovoliť každý, keďže vtedy stáli mnoho peňazí (cca 200000 Kčs). Podľa Moorovho zákona všk po určitej dobe prišiel nový typ počítačov 386, ktoré boli stabilnejšie a rýchlejšie.
V týchto počítačoch sa objavili už aj nove komponenty (ako napr. zvuková karta) a celkovo už boli cenovo dostupnejšie. Procesory mali taktovaciu frekvenciu okolo 33 Mhz (1992-93) čo bolo na tu dobu veľmi rýchle. Pamäte dosahovali u špičkových PC až 8 MB pamäte (SIMM). Neskôr vývoj pokračoval (veď to poznáme) a prišli 486. Procesory bežali na neuveriteľných 66 Mhz a mali 16 MB Ram (1993-94). Ceny sa pohybovali rádovo okolo 40000 až 80000 Kčs. Z 486 vznikali rôzne mutácie (486 DX 2, DX5) ale išlo hlavne len o zvyšovanie frekvencie (cca 133 Mhz). Tieto PC vyrábali firmy hlavne ako Intel a Cyrix. Neskôr ale užívateľom aj takéto počítače začali byť pomalé a tak pomaličky začali vznikať procesory Pentium od firmy Intel. Vznikali aj nové bedne pre počítače (minitower , miditower). Neskôr prišiel aj notebook. Vznikali čoraz rýchlejšie procesory, dokonalejšie grafické karty a hard disky. Pomaly sa zvýšila rýchlosť pentii na 100 Mhz (oveľa rýchlejšie ako napr. 486 na 100 Mhz), zvýšila a kapacita diskov (cca 500 MB) a kapacita pamäte (cca 32 MB stále SIMM). Takto vývoj napredoval a v roku 1995 už boli procesory vyrábané rýchlosťou 200 Mhz a HDD mali už niečo pod dva gigabyty. Tento vývoj pokračuje až dodnes. Dnešné PC sa s tými starými už nedajú ani zrovnávať. Procesory pracujú s frekvenciami väčšími ako 2000 Mhz, pevné disky dosahujú kapacitu niekoľko desatisíc megabytov a pamäte sa pohybujú medzi 256 až 512 MB. V súčasnosti sa už experimentuje aj s DNA počítačmi (ktoré majú pôvod v 80 rokoch) a koncom milénia bol vytvorený prvý kvantový počítač (ale dokázal len faktorizovať číslo 15 čo nieje nič moc...).

Ľudské práva
Po udalostiach po II svetovej vojne bola prijatá medzinárodná ochrana ľudských práv. Komisia pre ľudské pravá v OSN pripravila návrh deklarácie ľudských práv a 10 decembra 1948 bol tento návrh na Valnom zhromaždení prijatý. Cez studenú vojnu sa takmer 50 členských štátov OSN dohodlo uznať základne práva každého jedinca.

NO Nevládne organizácie hrali v 20 storočí a aj dnes dôležitú úlohu pri ochrane ľudských práv. Upozorňujú verejnú mienku na porušenie týchto práv.

Činnosť OSN chrániť jedinca pred vládou jeho štátu a zároveň rešpektovať štátnu suverenitu je zatiaľ len snom. Organizácia spojených národov ktorá nemôže používať silu často naráža na mnohé problémy. Komisia pre ľudské pravá sa každoročné stretáva aby ohodnotila jednotlivé štáty. V prípade konfliktu sa snažia situáciu okamžité riešiť.

Šírenie siekt.
Po druhej svetovej vojne Amerika zažila krízu svojich hodnôt. Mladí Američania sklamaní so situácie hľadali nový zmysel života a to v hnutí hippies (bolo to fakt grooovy). Dnes na západe prežívajú vážne ťažkosti lebo dôsledkom takýchto „nových zmyslov života“ sa vynorilo asi 30 nových siekt ako nechcený darček 20 storčia. Sekty:
Moonisti: Pošahaná sekta na čele s reverendom Moonom ktorý je vodca sekty sa predstavuje „dokonalú rodinu“. Ma približne 2,8 milióna členov a každoročné inkasuje niekoľko sto miliónov dolárov z investícii do rôznych legálnych i nelegálnych obchodov. V roku 1982 zosobášil reverend Moon v Madison square garden v New Yorku 4150 mužov a žien, ktorý sa predtým nikdy nevideli.

Krišnu: Vyznávači Krišnu si musia opakovať Mantry (veršované modlitby) niekoľko desaťkrát denne.

Staré sekty: odvodené z protestantizmu (Amish, Svedkovia Jehovovi, mormoni), žijú uzavreto do seba vo vidieckom prostredí.

Nové sekty: Vznikli v 20 rokoch, majú často problémy zo zákonom (daňové problémy). Vstup do sekty ako o tom svedčia bývali stúpenci je „dokonalým aktom“ no neskôr dochádza k likvidácii vnútorného života a zabraňuje hocakému kritickému úsudku.

V roku 1978 Jim Jones „prorok chrámu ľudu“ v Guyane doviedol cez tisíc svojich stúpencov k hromadnej samovražde. Zdravotníctvo
Vďaka úsiliu ktoré sa vynaložilo hlavne v zdravotníctve sa úmrtnosť v krajinách tretieho sveta začína znižovať. Stále tu sú však infekčné choroby. K základnej zdravotníckej starostlivosti nemá prístup 1,5 milióna ľudí .Vďaka organizácii UNICEF je 50% deti mladších ako 1 rok zaočkovaných proti základným infekčným chorobám. Najvýznamnejším objavom je objavenie penicilínu v prvej polovici dvadsiateho storočia.

Tento objav znamenal prevrat v medicíne ale bohužiaľ vírusy sa v súčasnosti adaptujú na všetky choroby ktoré ešte pred desiatimi rokmi sa dali normálne liečiť antibiotikami. Koncom 20 storočia sa v Rusku objavila neliečiteľná forma tuberkulózy...

Hlad
Rozloženie a dostupnosť potravinových zásob sa v 20 storočí zmenil. Vo vyspelých štátoch došlo k prudkému vzrastu produkcie potravín (hlavne v Západnej Európe v USA v Čine a Indii). V iných krajinách zasa výroba veľmi poklesla a počet obyvateľov sa rapídne zvýšil. Jedná sa hlavne o ázijské krajiny v ktorých sa hlad v 90 rokov niekoľko násobné zvýšil. Hladomor sa vyskytuje hlavne v krajinách tretieho sveta (TM) ako Etiópia, Sudán a Somálsko. Vzdelanie
Vzdelanie čo najväčšieho počtu ľudí sa stalo v 20 storočí primárnou úlohou všetkých rozvinutých a rozvojových krajín. Medzi úrovňou rozvoja a vzdelávacieho sýtemu je určitá neodlučiteľná spojitosť. No vzdelanie nie je až tak rovnomerne rozložené. V 20 storočí sa rozdiel medzi rozvinutými krajinami a chudobnými krajinami dramaticky zväčšil. V rozvinutých krajinách je až 95 % ľudí gramotných kým v chudobných len 40 %. UNESCO definovalo gramotnosť ako schopnosť napísať, prečítať a porozumieť jednotný výklad faktov vo vzťahu k vlastnému každodennému životu. Zvýšenie gramotnosti v rozvojových krajinách je mimoriadne dôležité lebo v týchto krajinách je najvyšší prirodzený prírastok. Boj proti negramotnosti a nevedomosti sa stal od 60 rokov pre krajiny tretieho sveta (TM) prioritou číslo jedna. Myslím že situácia je teraz na začiatku nového storočia podstatne lepšia ako koncom minulého. Je to hlavne zásluha organizácií ako UNESCO, ktorým tieto krajiny vďačia za to kde sú teraz (oproti storočiu minulému)

Obezita- epidémia 20 storočia
Obezita je chronické ochorenie, ktoré už nie je len problémom kozmetickým, ale najmä zdravotným. S nadmernou telesnou hmotnosťou sú spojené závažné zdravotné riziká ako cukrovka, kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, vysoký krvný tlak, ochorenia kĺbov a nádorové ochorenia. Obézni ľudia zvyknú mať nielen zdravotné problémy, ale aj sociálne a psychické. Vyskytujú sa u nich depresie a zakomplexovanosť, často majú zníženú sebadôveru a problémy pri uplatnení sa v zamestnaní.
Podľa svetových štatistík trpí nadváhou a obezitou viac ako polovica svetovej populácie pričom sa počet obéznych v dvadsiatom storočí zniekoľkonásobil. Nadmerná telesná hmotnosť je druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia obyvateľstva. Na Slovensku má problémy s nadváhou a obezitou viac ako 1,5 milióna ľudí. Nadmerná telesná hmotnosť je spôsobená hlavne nerovnováhou medzi príjmom a výdajom energie.
Hudba
Hudba 20.

storočia je séria "ismov" a "neo-ismov". „Hrubá energia“ Stravinského Svätenie jara sa nazývala neoprimitivismus. Návrat k čisto štruktúrovaným formám a textúram se volá neoklasicizmus. Všetky tieto názvy vznikli (a vznikajú) ako snaha o orientáciu vo veľmi nesúrodom svete hudby 20. storočia. Behom 1. poloviny 20. storočia má stále veľký vplyv nacionalizmu, štúdium ľudových piesní obohatilo hudbu 20 storočia. Jazz a populárna hudba majú tiež veľký vplyv na veľa "vážnych" skladateľov, či už v Amerike alebo Európe. Vývoj technológii má tiež ohromný vplyv na vývoj hudby 20. storočia. Skladatelia používajú napr. kazetový magnetofón ako skladobný nástroj (ako napr. Violin Phase od Steva Reicha). Elektronicky generované zvuky znejú spolu s klasickými nástrojmi, používajú sa počítače priamo ku skladaniu a pod.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prehľad 20. storočia