4.3.1848 vypuklo povstanie v Berlíne a pruský kráľ bol nútený rozpustiť vládu, prívržencov absolutizmu a nahradiť ich liberálmi. Dal prísľub na vytvorenie novej ústavy, ktorá by znamenala premenu krajiny na konštitučnú monarchiu. V máji 1848 sa vo F. n. M. konal celo-nemecký snem s cieľom pripraviť návrh na zjednotenie krajiny a prijať novú ústavu. Pre roztržky medzi republikánmi a prívržencami monarchie sa snem pretiahol na 1 rok. Revolučná vlna v krajine upadla a pruský kráľ Wilhelm IV. (Fridrich Wilhelm) si upevnil svoje postavenie a odmietol prijať novú vládu. Nemecko ostáva rozdrobené až do r. 1871.

TALIANSKO
Taliansko bolo taktiež feudálne rozdrobené s rôznou hosp. úrovňou v jednotlivých častiach krajiny. Severná a centrálna časť – Piemont a Sardínia (Sardínske kráľovstvo) boli vyspelými priemyselnými oblasťami. Južná časť (Sicília) bola zaostalou poľnohosp. oblasťou. Tak ako v Nemecku aj tu vznikla v 30-tych rokoch organizácia – Mladé Taliansko, s cieľom zjednotiť krajinu a vymaniť sa z pod Habsburskej nadvlády. V januári 1848 vypukli vzbury na Sicílii, odkiaľ sa čoskoro rozšírili po celom Apeninskom polostrove. Hlavnými vodcami povstania boli Guiseppe Garibaldi a Guiseppe Mazini. Ich myšlienka zjednotenia neuspela. Na severe sa vzbury obrátili proti Rakúsku. Pod presilou vojsk donútil rakúsky maršal Radecký sardínskeho kráľa podpísať prímerie. Rakúsko získalo oblasť Lombardie. Taliansko bolo zjednotené až v r. 1870. HABSBURSKÁ MONARCHIA
Bol to mnohonárodnostný štát s nerovnoprávnym postavením jednotlivých národností. Žilo tu 8 mil. Rakúšanov, 5 mil. Maďarov, 5 mil. Rumunov a Talianov, 17 mil. Slovanov. Od r. 1835 do r. 1848 bol na tróne Ferdinand V. Habsburský. Revolučné hnutie malo 3 ciele: zrovnoprávnenie národov, zrušenie absolutizmu a poddanstva. Prvé povstanie vypuklo vo Viedni 3.3.1848 a kancelár Metternich bol nútený odstúpiť. Revolučné udalosti prenikli aj do Pešti, kde sa jeho hlavnými aktérmi stali Lajosz Koszuth a Szandor Pettőfi. Ich požiadavky známe pod názvom „marcové zákony“, prijaté 15.3.1848 boli predložené vo Viedni. Žiadali zrušenie poddanstva, zrovnoprávnenie uhorskej a rakúskej časti a vytvorenie uhorskej vlády v Pešti. Cisár bol nútený súhlasiť a tak vzniká samostatná vláda v Pešti, na čele s grófom Bathánim. Zaviedlo sa volebné právo, ktoré však bolo obmedzené znalosťou maďarčiny a veľkosťou majetku. Obyvateľstvo sa rozdelilo na privilegované a neprivilegované vrstvy. Najdôležitejšou udalosťou bolo zrušenie poddanstva, dekrét o jeho zrušení bol vydaný 17.3.1848 (poddanstvo nebolo úplne odstránené).