Marcové zákony však nevyriešili národnostnú otázku a práve to malo vplyv na vznik revolučných hnutí v ostatných častiach štátu (Chorvátsko, Vojvodina, Sedmohradsko, ....).

SLOVENSKO
Revolučné nálady sa začali na Slovensku prejavovať koncom marca 1848 a to najmä v oblastiach Hontu a Gemeru. 27. – 30. marca dochádza k revolučným vystúpeniam roľníkov v piatich dedinách Hontianskej stolice pod vedením básnika Janka Kráľa a Jána Rotarida. Žiadali zrušenie poddanstva, právo používať slovenčinu v úradoch a školách. Vzbury boli potlačené a vodcovia neskôr odsúdený na trest smrti (v Šahách). Ďalšou vzburou bola vzbura baníkov v Štiavnici. 28.4.1848 sa uskutočnilo národné zhromaždenie v Brezovej pod Bradlom a boli prijaté Nitrianske žiadosti (Žiadosti slov. národa v stolici nitrianskej).10.5.1848 sa konalo v kúpeľoch Ondrášová (dnes Lipt. Mikuláš), celonárodné zhromaždenie na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Bol to súbor jazykovo-kultúrnych, národných a sociálno-politických požiadaviek. Obsahoval 14 bodov, najvýznamnejšie boli: · autonómia slov. národa v rámci Hornouhorského okolia (s centrom v B.B.), · rovnoprávne postavenie národov žijúcich v Uhorsku, · zrovnoprávnenie maďarčiny a slovenčiny (slovenčina ako úradný a vyučovací jazyk), · zriadenie škôl vyššieho typu (stred. školy a gymn.), · vytvorenie slovenskej zástavy, · vytvorenie slov. národnej gardy, · úplné zrušenie poddanstva, · vytvorenie katedry slov. reči na peštianskej univerzite, · prepustenie J. Kráľa a J. Rotarida z väzenia. Žiadosti boli predložené na uhorskom sneme, vláda ich však považovala za prejav panslavizmu. Na Slovensku bol vyhlásený výnimočný stav a na Hurbana, Hodžu a Štúra vydaný zatykač. S požiadavkami sa obrátili aj na rakúsku vládu, no oporou im boli len ostatné slovanské národy. 2 – 12. júna sa konal v Prahe Slovanský zjazd, kde Hurban predniesol Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských. Dochádza tu k názorovej nejednotnosti. Česi pod vedením Františka Palatského sa prikláňajú k myšlienke austroslavizmu (zachovať monarchiu, len zrovnoprávniť národy). Prúd pod vedením Štúra bol za úplný rozpad monarchie a za samostatnosť štátov. Ostatný chceli federatívny štát. Zjazd bol pre povstanie predčasne ukončený, najdôležitejším prijatým dokumentom bol Manifest Európskych národov – sloboda a rovnosť všetkým národom Európy. Povstanie bolo potlačené 16.6.1848 a v Čechách bol vyhlásený výnimočný stav. Slováci chceli využiť rozpor medzi Pešťou a Viedňou a s tichým súhlasom Viedne začali v lete 1848 organizovať dobrovoľnícke vojsko. V polovici septembra už malo 6000 členov a rýchlo narastalo, aj vďaka silnej podpore Srbov a Chorvátov. Dobrovoľníci vystupovali proti maďarským gardám, Viedeň mala strach z celonárodného povstania a rozhodla sa proti nim konať. Dobr.