vojská sa stiahli z Moravy na západ Slovenska. 18.9.1848 bola slávnostne vyhlásené vytvorenie Slovenskej národnej rady. Predsedom sa stal Hurban, v rade boli aj Štúr, Hodža, Bloudek, Janeček, Zach (vojenské velenie). 19.9.1848 bola vyhlásená autonómia Slovenska. 1. dobrovoľnícka výprava, ktorá vystupovala proti maď. úradníkom trvala 10 dní a 28.9 ich maď. jednotky vytlačili z územia Uhorska. Situácia medzi Viedňou a Pešťou sa opäť vyostrila, k čomu prispela aj vražda cisárskeho splnomocnenca Zemberga (zabil ho dav v Pešti). Viedeň vyhlasuje výnimočný stav a všetky právomoci v Uhorsku prechádzajú do rúk generála Jelačiča. Maďari si ako odpoveď vytvorili výbor na ochranu vlasti na čele s L. Koszuthom a vyhlásili, že tento výbor je jediným nositeľom štátnej moci v krajine. 2.12.1848 sa cisárom Habsburskej monarchie stal 18-ročný František Jozef I. a bol naklonený myšlienke austroslavizmu. Nastupuje nová ríšska vláda vedená F. Schwarzenbergom, ktorý bol tiež naklonený myšlienke austroslavizmu. Pod vplyvom týchto informácií sa v decembri 1848 organizovalo nové vojsko, čím sa začína 2. dobrovoľnícka výprava. Postupovali 2 smermi: 1. Skupina pod vedením Štúra a Hurbana sa dostala na stredné a východné Slovensko. 2. Skupina pod vedením Hodžu postupovala na juhozápad Slovenska. Výprava sa začala 9.12.1948 a o 5 dní zahájilo cisárske vojsko ofenzívu proti maď. vojskám, ktoré sa stiahli až k rieke Tisza. Slováci sa v priebehu r. 1849 zmocnili väčšiny územia Slovenska a v Martine vyhlásili dočasný výbor, ktorý prevzal všetku výkonnú moc na Slovensku. 7.3.1849 F. Jozef rozpustil ríšsky snem a vydal oktrojovanú (nanútenú) ústavu, ktorá obnovovala centralizmus, ale pripúšťala jazykovú rovnoprávnosť, čo sa nepáčilo maďarom. Maď. vojská vytlačili Rakúšanov zo svojho územia, s nimi sa stiahli aj dobrovoľníci (koniec 2. dobr. výpravy). V apríli 1849 maď. snem na čele s Koszuthom vyhlásili Habsburgovcov za zbavených trónu, čím sa vzťahy medzi Viedňou a Pešťou ešte viac zhoršili. Slováci sa opäť pridávajú na stranu Viedne, ktorá požiadala o pomoc Rusko. V júli 1849 sa zorganizovala 3. dobr. výprava. 13.8.1849 sa odohrala rozhodujúca bitka pri Világoši, kde boli maď. definitívne porazený. Po tejto udalosti Slováci vypracovali prosbopis, v ktorom žiadali okrem iných aj autonómiu Slovenska a odmeny za pomoc Viedni. Viedeň uznala autonómiu len Sedmohradsku, Vojvodine a Chorvátsku. Jediným ústupkom bol dekrét, ktorý uznával slovakizovanú češtinu za úradný jazyk na Slovensku. J.