Revolučný rok 1848 v Európe a na Slovensku

1948 bol prelomovým rokom medzi feudalizmom a kapitalizmom. V roku 1947 postihla Európu neúroda, zapríčinenú nákazou zemiakov. Celková výroba v hospodárstve poklesla o 1/3 a nezamestnanosť sa zvýšila. Taktiež vznikla nová spoločenská vrstva - proletariát, bola to robotnícka trieda, ktorá mala najmenší podiel na správe štátu. V mnohých krajinách narastá nespokojnosť s vládnucimi vrstvami a tiež s cudzou nadvládou. Veľmi dôležitou sa stáva otázka reformy volebného práva.

FRANCÚZSKO
V roku 1915 sa k moci dostávajú k moci Burbonovci. R. 1824 sa na trón dostal KAROL X., ktorý sa snaží o návrat k absolutizmu. To vyvolalo veľké nepokoje, ktoré vyvrcholili r. 1830 júlovou revolúciou. K moci sa dostáva finančná šľachta (buržoázia), ktorá presadila na trón Ľudovíta Filipa Orleánskeho. Keď prišla hosp. kríza, obyvateľstvo ho obvinili z neriešenia krízovej situácie. 22.2.1848 sa malo v Paríži konať predvolebné zhromaždenie (banket) liberálnej šľachty, no finančná š. ho zakázala, čím spôsobila všeobecnú nespokojnosť. Ľudovít Filip sa vzdáva trónu, čo využila liberálna š. a 25.2.1948 vyhlásila republiku. Aby sa udržala pri moci robila rôzne ústupky, ako napr. budovanie tzv. národných dielní. Týmto sa výrazne znížila nezamestnanosť v krajine. V júni 1948 lib.š., ovplyvnená veľkou popularitou, zrušila národné dielne. V krajine vypukli obrovské nepokoje, ktoré však boli potlačené. V decembri 1948 sa prezidentom stáva synovec Napoleona – Ľudovít Bonaparte. O 4 roky neskôr sa vyhlásil za cisára a bol korunovaný ako Napoleon III (Obdobie 2. Cisárstva). Uskutočňoval politiku v prospech buržoázie (bonapartizmus), alebo taktiež politiku cukríka a biča. Všetku moc mala v rukách liberálna šľachta.

NEMECKO
V r. 1806 Napoleon zapríčinil rozpad Svätej Ríše Rímskej. Vzniká tu nemecký spolok BUND, ktorý združoval 35 štátov a 4 mestá. Spoločným orgánom bol snem so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. No aj tak ostáva Nemecko politicky rozdrobené, vo väčšine štátov vládol absolutizmus a poddanstvo. Cieľom tohto obdobia bolo odstránenie tohto režimu. Najsilnejšie postavenie malo Prusko, kde mali veľkú moc veľkostatkári – Junkeri. Boli tiež vysokými vojenskými hodnostármi, odmietali zjednotenie. V r. 1830 vzniklá v Nemecku tajná organizácia – Mladé Nemecko. Zaoberala sa otázkou zjednotenia krajiny. Nešťastný rok 1847 vyvolal nepokoje a ľud podporuje myšlienku zjednotenia.

4.3.1848 vypuklo povstanie v Berlíne a pruský kráľ bol nútený rozpustiť vládu, prívržencov absolutizmu a nahradiť ich liberálmi. Dal prísľub na vytvorenie novej ústavy, ktorá by znamenala premenu krajiny na konštitučnú monarchiu. V máji 1848 sa vo F. n. M. konal celo-nemecký snem s cieľom pripraviť návrh na zjednotenie krajiny a prijať novú ústavu. Pre roztržky medzi republikánmi a prívržencami monarchie sa snem pretiahol na 1 rok. Revolučná vlna v krajine upadla a pruský kráľ Wilhelm IV. (Fridrich Wilhelm) si upevnil svoje postavenie a odmietol prijať novú vládu. Nemecko ostáva rozdrobené až do r. 1871.

TALIANSKO
Taliansko bolo taktiež feudálne rozdrobené s rôznou hosp. úrovňou v jednotlivých častiach krajiny. Severná a centrálna časť – Piemont a Sardínia (Sardínske kráľovstvo) boli vyspelými priemyselnými oblasťami. Južná časť (Sicília) bola zaostalou poľnohosp. oblasťou. Tak ako v Nemecku aj tu vznikla v 30-tych rokoch organizácia – Mladé Taliansko, s cieľom zjednotiť krajinu a vymaniť sa z pod Habsburskej nadvlády. V januári 1848 vypukli vzbury na Sicílii, odkiaľ sa čoskoro rozšírili po celom Apeninskom polostrove. Hlavnými vodcami povstania boli Guiseppe Garibaldi a Guiseppe Mazini. Ich myšlienka zjednotenia neuspela. Na severe sa vzbury obrátili proti Rakúsku. Pod presilou vojsk donútil rakúsky maršal Radecký sardínskeho kráľa podpísať prímerie. Rakúsko získalo oblasť Lombardie. Taliansko bolo zjednotené až v r. 1870. HABSBURSKÁ MONARCHIA
Bol to mnohonárodnostný štát s nerovnoprávnym postavením jednotlivých národností. Žilo tu 8 mil. Rakúšanov, 5 mil. Maďarov, 5 mil. Rumunov a Talianov, 17 mil. Slovanov. Od r. 1835 do r. 1848 bol na tróne Ferdinand V. Habsburský. Revolučné hnutie malo 3 ciele: zrovnoprávnenie národov, zrušenie absolutizmu a poddanstva. Prvé povstanie vypuklo vo Viedni 3.3.1848 a kancelár Metternich bol nútený odstúpiť. Revolučné udalosti prenikli aj do Pešti, kde sa jeho hlavnými aktérmi stali Lajosz Koszuth a Szandor Pettőfi. Ich požiadavky známe pod názvom „marcové zákony“, prijaté 15.3.1848 boli predložené vo Viedni. Žiadali zrušenie poddanstva, zrovnoprávnenie uhorskej a rakúskej časti a vytvorenie uhorskej vlády v Pešti. Cisár bol nútený súhlasiť a tak vzniká samostatná vláda v Pešti, na čele s grófom Bathánim. Zaviedlo sa volebné právo, ktoré však bolo obmedzené znalosťou maďarčiny a veľkosťou majetku. Obyvateľstvo sa rozdelilo na privilegované a neprivilegované vrstvy. Najdôležitejšou udalosťou bolo zrušenie poddanstva, dekrét o jeho zrušení bol vydaný 17.3.1848 (poddanstvo nebolo úplne odstránené).

Marcové zákony však nevyriešili národnostnú otázku a práve to malo vplyv na vznik revolučných hnutí v ostatných častiach štátu (Chorvátsko, Vojvodina, Sedmohradsko, ....).

SLOVENSKO
Revolučné nálady sa začali na Slovensku prejavovať koncom marca 1848 a to najmä v oblastiach Hontu a Gemeru. 27. – 30. marca dochádza k revolučným vystúpeniam roľníkov v piatich dedinách Hontianskej stolice pod vedením básnika Janka Kráľa a Jána Rotarida. Žiadali zrušenie poddanstva, právo používať slovenčinu v úradoch a školách. Vzbury boli potlačené a vodcovia neskôr odsúdený na trest smrti (v Šahách). Ďalšou vzburou bola vzbura baníkov v Štiavnici. 28.4.1848 sa uskutočnilo národné zhromaždenie v Brezovej pod Bradlom a boli prijaté Nitrianske žiadosti (Žiadosti slov. národa v stolici nitrianskej).10.5.1848 sa konalo v kúpeľoch Ondrášová (dnes Lipt. Mikuláš), celonárodné zhromaždenie na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Bol to súbor jazykovo-kultúrnych, národných a sociálno-politických požiadaviek. Obsahoval 14 bodov, najvýznamnejšie boli: · autonómia slov. národa v rámci Hornouhorského okolia (s centrom v B.B.), · rovnoprávne postavenie národov žijúcich v Uhorsku, · zrovnoprávnenie maďarčiny a slovenčiny (slovenčina ako úradný a vyučovací jazyk), · zriadenie škôl vyššieho typu (stred. školy a gymn.), · vytvorenie slovenskej zástavy, · vytvorenie slov. národnej gardy, · úplné zrušenie poddanstva, · vytvorenie katedry slov. reči na peštianskej univerzite, · prepustenie J. Kráľa a J. Rotarida z väzenia. Žiadosti boli predložené na uhorskom sneme, vláda ich však považovala za prejav panslavizmu. Na Slovensku bol vyhlásený výnimočný stav a na Hurbana, Hodžu a Štúra vydaný zatykač. S požiadavkami sa obrátili aj na rakúsku vládu, no oporou im boli len ostatné slovanské národy. 2 – 12. júna sa konal v Prahe Slovanský zjazd, kde Hurban predniesol Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských. Dochádza tu k názorovej nejednotnosti. Česi pod vedením Františka Palatského sa prikláňajú k myšlienke austroslavizmu (zachovať monarchiu, len zrovnoprávniť národy). Prúd pod vedením Štúra bol za úplný rozpad monarchie a za samostatnosť štátov. Ostatný chceli federatívny štát. Zjazd bol pre povstanie predčasne ukončený, najdôležitejším prijatým dokumentom bol Manifest Európskych národov – sloboda a rovnosť všetkým národom Európy. Povstanie bolo potlačené 16.6.1848 a v Čechách bol vyhlásený výnimočný stav. Slováci chceli využiť rozpor medzi Pešťou a Viedňou a s tichým súhlasom Viedne začali v lete 1848 organizovať dobrovoľnícke vojsko. V polovici septembra už malo 6000 členov a rýchlo narastalo, aj vďaka silnej podpore Srbov a Chorvátov. Dobrovoľníci vystupovali proti maďarským gardám, Viedeň mala strach z celonárodného povstania a rozhodla sa proti nim konať. Dobr.

vojská sa stiahli z Moravy na západ Slovenska. 18.9.1848 bola slávnostne vyhlásené vytvorenie Slovenskej národnej rady. Predsedom sa stal Hurban, v rade boli aj Štúr, Hodža, Bloudek, Janeček, Zach (vojenské velenie). 19.9.1848 bola vyhlásená autonómia Slovenska. 1. dobrovoľnícka výprava, ktorá vystupovala proti maď. úradníkom trvala 10 dní a 28.9 ich maď. jednotky vytlačili z územia Uhorska. Situácia medzi Viedňou a Pešťou sa opäť vyostrila, k čomu prispela aj vražda cisárskeho splnomocnenca Zemberga (zabil ho dav v Pešti). Viedeň vyhlasuje výnimočný stav a všetky právomoci v Uhorsku prechádzajú do rúk generála Jelačiča. Maďari si ako odpoveď vytvorili výbor na ochranu vlasti na čele s L. Koszuthom a vyhlásili, že tento výbor je jediným nositeľom štátnej moci v krajine. 2.12.1848 sa cisárom Habsburskej monarchie stal 18-ročný František Jozef I. a bol naklonený myšlienke austroslavizmu. Nastupuje nová ríšska vláda vedená F. Schwarzenbergom, ktorý bol tiež naklonený myšlienke austroslavizmu. Pod vplyvom týchto informácií sa v decembri 1848 organizovalo nové vojsko, čím sa začína 2. dobrovoľnícka výprava. Postupovali 2 smermi: 1. Skupina pod vedením Štúra a Hurbana sa dostala na stredné a východné Slovensko. 2. Skupina pod vedením Hodžu postupovala na juhozápad Slovenska. Výprava sa začala 9.12.1948 a o 5 dní zahájilo cisárske vojsko ofenzívu proti maď. vojskám, ktoré sa stiahli až k rieke Tisza. Slováci sa v priebehu r. 1849 zmocnili väčšiny územia Slovenska a v Martine vyhlásili dočasný výbor, ktorý prevzal všetku výkonnú moc na Slovensku. 7.3.1849 F. Jozef rozpustil ríšsky snem a vydal oktrojovanú (nanútenú) ústavu, ktorá obnovovala centralizmus, ale pripúšťala jazykovú rovnoprávnosť, čo sa nepáčilo maďarom. Maď. vojská vytlačili Rakúšanov zo svojho územia, s nimi sa stiahli aj dobrovoľníci (koniec 2. dobr. výpravy). V apríli 1849 maď. snem na čele s Koszuthom vyhlásili Habsburgovcov za zbavených trónu, čím sa vzťahy medzi Viedňou a Pešťou ešte viac zhoršili. Slováci sa opäť pridávajú na stranu Viedne, ktorá požiadala o pomoc Rusko. V júli 1849 sa zorganizovala 3. dobr. výprava. 13.8.1849 sa odohrala rozhodujúca bitka pri Világoši, kde boli maď. definitívne porazený. Po tejto udalosti Slováci vypracovali prosbopis, v ktorom žiadali okrem iných aj autonómiu Slovenska a odmeny za pomoc Viedni. Viedeň uznala autonómiu len Sedmohradsku, Vojvodine a Chorvátsku. Jediným ústupkom bol dekrét, ktorý uznával slovakizovanú češtinu za úradný jazyk na Slovensku. J.

Kollár sa stal poradcom cisára, ktorý obnovuje centralizmus a absolutizmus. 7.9.1848 bolo oficiálne zrušené poddanstvo, čím sa vytvorili podmienky pre nástup kapitalistických vzťahov.