Generál Čankajšek, ktorý prevzal vedenie národnej strany Kuomintangu (KMT), utvoril vládu v Nankingu. R. 1931 ustanovili komunisti vládu v Čiang-si ako protipól Čankajškovej moci. O tri roky neskôr začal Čankajšek ofenzívu proti bývalým spojencom. Komunisti sa veľkým pochodom do októbra 1935 stiahli do severného Šen-si.
R.1931 obsadili Japonci Mandžusko a vytvorili tam štát Mandžusko na čele s Pchu-im, posledným cisárom dynastie Čching (vládla v Číne v rokoch 1644-1911). V roku 1937 sa začala útokom Japoncov na most Marca Pola juhozápadne od Pekingu čínsko-japonská vojna. Kuomintang aj komunisti síce bojovali spolu proti Japonsku, ale nevedeli sa dohodnúť na spoločnom postupe. Po japonskej kapitulácii 2.9.1945 sa v Číne znova rozpútala občianska vojna medzi komunistami a Kuomintangom. Bojmi proti Japoncom a zavádzaním pozemkovej reformy v obsadených oblastiach získali komunisti, medzi ktorými mal od Veľkého pochodu vedúce slovo Mao Ce-tung, veľké sympatie, najmä na vidieku. Do jesene sa im podarilo vyhnať národnú vládu na Tchaj-wan (Generál Čankajšek vyhlásil na Tchaj-wane 1.3.1950 Čínsku republiku, kde bol prezidentom až do svojej smrti.) a 1.10.1949 vyhlásili Čínsku ľudovú republiku. Prvým predsedom vlády sa stal Čou En-laj. R.1950 boli na základe zákona o pozemkovej reforme zrušené veľkostatky a do r.1957 sa pôda nanovo rozdelila. R.1958 boli vytvorené ľudové komúny ako nová forma poľnohospodárskej výroby, ktoré kolektívne obrábali pôdu. Prvým päťročným plánom sa začal podľa sovietskeho vzoru rozvíjať priemysel. R.1958 sa mal v rámci tzv. veľkého skoku vybudovať priemysel a zvýšiť výroba. Táto akcia sa však skončila neúspechom a odchod sovietskych poradcov r.1960 viedol k zhoršeniu vzťahov so ZSSR. V septembri 1945 bola na prvom národnom ľudovom zjazde v Pekingu prijatá ústava Čínskej ľudovej republiky. Mao, ktorého spisy boli uverejnené v miliónových nákladoch, sa snažil aplikovať marxistickú metódu na Čínske pomery. Akciou „Nech rozkvitnú všetky kvety, nech súperia všetky školy myslenia“ podporil r.1956 vnútrostranícku kritiku. Keď sa však zdalo, že je ohrozená jednotka strany, kampaň roku 1957 zastavili. V júli 1963 sa vyhrotil ideologický konflikt so ZSSR, ktorému Čína vyčítala sociálny imperializmus a odstúpenie od socialistických princípov. V Číne sa 19.10.1964 uskutočnil výbuch prvej atómovej bomby, 17.6.1967 pokus s prvou vodíkovou bombou. Roku 1966 sa začala na podnet Mao Ce-tunga tzv. Veľká proletárska kultúrna revolúcia. Žiaci, študenti a učitelia vytvorili červené gardy, ktoré mali bojovať proti revizionizmu a straníckej opozícii.