Okrem toho sa mal odstrániť rozdiel medzi mestom a dedinou, priemyslom a poľnohospodárstvom. Maov odporca Liu Šao-čchi bol r.1967 zbavený funkcie prezidenta. R.1968 bolo vysokoškolské štúdium drasticky skrátené, ale v októbri sa uznesením ústredného výboru KS kultúrna revolúcia formálne ukončila. Dňa 9.9.1976 zomrel Mao Ce-tung. Do funkcie predsedu ústredného výboru predsedu politbyra nastúpil Chua Kuo-feng. Piaty národný zjazd ho vo februári 1978 potvrdil vo funkciách a za jeho nástupcu menoval Teng Siao-pchinga. Nové vedenie zatklo skupinu nazvanú „banda štyroch“, zoskupenú okolo Maovej vdovy Ťiang Čing, ktorá bola vylúčená zo strany a neskôr zatknutá. Napriek tomu, že Teng Siao-pching sa vzdal svojej funkcie vo vláde, mal významný vplyv na formovanie mocenských vzťahov v Čínskom vedení a na vývoj čínskej politiky. Jeho zahraničnú politiku charakterizovalo opatrné zbližovanie sa so Sovietskym zväzom a pokračovanie v dobrých vzťahoch so západnou Európou.

JUŽNÁ KÓREA a KÓREJSKÁ LUDOVODEMOKRATICKÁ REBUBLIKA
Dve a pol storočia vládli v Kórei čínski Mandžuovia, ktorí Kóreu izolovali od styku so zahraničím. Neskôr Číňania uznali nezávislosť Kórey. Pokúsilo sa ju získať Rusko, ale túto okupáciu odvrátilo Japonsko, ktoré r.1910 Kóreu anektovalo a začlenilo ju do svojej ríše ako generálny gubernát Chosen. Za japonskej nadvlády sa Kórea začala otvárať svetu. Sever krajiny bol industrializovaný a na juhu sa vybudovalo moderné poľnohospodárstvo. Napriek tomu sa Kórejčania nezmierili s Japonskou nadvládou, ale Japonci ostro prenasledovali každý prejav národného hnutia za nezávislosť. Roku 1919 utvoril Ri Sung-man v Šanghaji kórejskú exilovú vládu a od roku 1934 bojovali komunistické jednotky Kim Ir-sena na severe Kórey proti japonským okupantom. Podporoval ich Sovietsky zväz. Japonskú nadvládu však ukončila až porážka Japonska v 2. svetovej vojne. Nezávislosť Kórey r.1945 zaručovala Postupimská dohoda.
V auguste 1945 obsadili sovietske jednotky sever Kórey, Američania prevzali kontrolu nad juhom. Kórea bola pozdĺž 38. rovnobežky rozdelená na severnú a južnú časť. Po viacerých neúspešných pokusoch o zjednotenie bola 15.8.1948 v južnej časti Kórey vyhlásená Kórejská republika a za jej prvého prezidenta bol zvolený Ri Sung-man. Podľa ústavy z roku 1948 sa Južná Kórea stala parlamentnou republikou. Táto ústava sa neskôr viac ráz zmenila (od októbra 1980 ja Južná Kórea prezidentskou demokraciou). 9.9.1948 bola vyhlásená Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) s prezidentom Kim Ir-senom. Napätie medzi ZSSR a USA viedlo r.1950 ku kórejskej vojne.