Do južného Vietnamu prišli americké jednotky, aby ho chránili pred inváziou Vietcongu a aby sa pokúsili zastaviť šírenie komunizmu po celej juhovýchodnej Ázii. Ostreľovanie dvoch amerických torpédoborcov severovietnamskými vojnovými loďami bolo pre USA zámienkou na vojenský zásah (tonkinský incident). Nasledovali intenzívne americké bombové útoky na severný Vietnam. Spojená ofenzíva juhovietnamských jednotiek však r.1968 spôsobila začiatok konca americkej vojenskej angažovanosti vo Vietname. V r.1969 začala rokovať štvorstranná konferencia o obnovení mieru vo Vietname. Keď už v Paríži prebiehali rozhovory o skončení vojny, rozšíril americký prezident Richard M. Nixon r.1970 vojnu na Kambodžu a r.1971 aj na Laos. Súčasne sa usiloval o zvrátenie vietnamského konfliktu intenzívnou podporou juhovietnamskej armády. Parížskou dohodou o prímerí r.1973 sa vojna pod tlakom verejnej mienky pre USA skončila a svojich vojakov stiahli. Roku 1975 severný Vietnam dobyl jehovietnamské hlavné mesto Saigon a prevzal moc v južnom Vietname. R.1976 spojením Vietnamskej demokratickej republiky (severný Vietnam) a republiky Vietnam (južný Vietnam) vznikla Vietnamská socialistická republika.

KAMBODŽA, LAOS
Obe krajiny boli francúzskymi protektorátmi, neskôr sa stali súčasťou francúzskej Indočíny. Za 2. svetovej vojny boli obsadené Japoncami.
Kambodžu vyhlásil princ Norodom Sihanuk za samostatnú v marci 1945. Úplnú samostatnosť získala na ženevskej konferencii o Indočíne r.1954. Po zhoršení vzťahov s USA sa začala zbližovať s Vietnamskou demokratickou republikou, Francúzskom a Čínou.
Laos získal samosprávu r.1949 ako kráľovstvo v rámci Francúzskej únie a po porážke francúzska v Indočínskej vojne sa r.1953 stal nezávislou krajinou. Ešte v tom roku ľavicové hnutie Pathet Lao, podporované Severným Vietnamom a ZSSR, obsadilo severný Laos. Občianska vojna sa skončila r.1954 ženevskou konferenciou o Indočíne.