Preň utvoril spoločný jazyk – „česko – slovenčinu“, odmietol spisovnú slovenčinu.Toto riešenie problému malého národa odôvodňoval obavou pred prílišným drobením Slovanov. J. Kollár proti maďarizačným snahám, podľa ktorých iba Maďari sú vádnucim národom v Uhorsku a Slováci sú bezprávni, hlásal nový pojem národa. Postačujúcim znakom podľa neho je reč, mravy a obyčaje. Toto nové poňatie pojmu národ umožňovalo Slovákov považovať sa za národ aj bez existencie vlastného štátu. Vo svojom diele Slávy dcéra sa dovolával ľudskejších vzťahov človeka k človeku, k čomu mali prispieť predovšetkým Slovania. Na slovanské povedomie pôsobil aj P. J. Šafárik. V tomto smere významnú úlohu zohrali jeho vedecké diela: Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826), Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis (1842). Dokazuje v nich, že Slovania patria k najstarším obyvateľom Európy a že sa veľkou mierou podieľajú na budovaní európskej kultúry a civilizácie. Otázku jazyka chce riešiť ako Kollár, reformou češtiny pomocou slovenčiny. Slovanská myšlienka naša ohlas aj u mladobernolákovcov. V roku 1826 Ján Herkel, Ján Koiš, Martin Hamuliak spou s Jánom Kollárom založili v Pešti Slovanský čitateľský spolok.
Bernolákovci na čele s Hamuliakom sa však rozhodne postavili za princíp slovenčiny a za myšlienku samostatného národného rozvoja Slovákov. Boi presvedčení o tom, že Slováci si musia vlastnými silami a prostriedkami budovať samostatný život. Snažili sa pozdvihnúť slovenský jazyk i pomocou iterárnej tvorby. J. Hollý prekladmi z antickej poézie obohatil slovenskú kultúru a dokázal zároveň literárnu vyspeloť slovenčiny (Vergílius – Eneis). Vo svojich historických spevoch Svatopluk, Sláv, Cyrilometodiáda zdôraznil historický odkaz slávneho veľkomoravského obdobia. Slovákov predstavoval ako národ, ktorý má vlastné dejiny a vlastnú kultúru.

O zblíženie a spoluprácu predstaviteľov ooch prúdov SNO sa zaslúžil M. Hamuljak. V roku 1834 zaožil v Budíne prvú slovenskú celonárodnú kultúrnu organizáciu Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Spolok vznikol predovšetkým zo snahy po literárnej a kultúrnej jednote Slovákov. Hamuljak dúfal, že spojením síl sa utvoria priaznivé podmienky pre založenie a vydávanie celoslovenského časopisu, ktorý by navonok reprezentoval jednotu Slovákov.