Hoci jazyková jednota sa ešte nedosiahla a nevyšiel ani pokus o spoočný literárny časopis, zaznamenávame čoraz užšiu spoluprácu medzi obidvoma tábormi (Kollár – predseda spolku, Hamuljak – tajomník, spolupráca bernolákovcov s Kollárom pri zbieraní a edícii dvoch zväzkov Národných spievaniek).

Vyvrcholenie slovenského národného obrodenia (1835 – 1848)

V polovici 30-tych rokov začína preberať vedúcu úlohu v slovenskom národnom hnutí mladá generácia v popredí s Ľudovítom Štúrom (1815 – 1856). Okolo Štúra sa sústredili mnohí vlastenci: S. Chalupka, M. M. Hodža, J. M. Hurban, C. Zoch a iní. Mladá štúrovská generácia začína uplatňovať nové formy a prostriedky národnej práce. Jej činnosť bola organizovaná v samovzdelávacích spolkoch, ktoré vznikali pri vyšších školách (Bratislava, Nitra, Trnava, B. Bystrica, Pešť, Viedeň).

Mladí študenti z bratisavského evanjelického lýcea sa združili v Spoločnosti česko – slovanskej, ktorá vznikla na tunajšej katedre v roku 1829. Spoočnosť okrem spolupráce s ostatnými krúžkami na Slovensku udržiavala kontakty s českými a slovanskými vlastencami. Ř Keď v roku 1837 spoločnosť zakázali, aktivita jej bývalých členov sa preniesla do tajnej organizácie Vzájomnisť. Viedol ju Vrchovský, pretože Štúr bol v tom čase na štúdiách v Nemecku. Usporadúvali tajné schôdzky, obyčajne na staroslávnom Devíne, kde spomínali na slávnu slovenskú minulosť a túžili po obnovení samostatnosti Slovákov. Pomýšľali na založenie politického časopisu, ústrednej kultúrnej ustanovizne a o zvolaní zjazdu slovenskej inteligencie, na ktorom by vypracovali program národného hnutia. Ich hlavným cieľom bolo odstránenie feudalizmu a zjednotenie Slovanov na základe federácie slobodných, rovnoprávnych slovanských republík. Zásah rakúskej polície, ktorá odhalila centrá tajného hnutia, spôsobil rozpad tajného spolku Vzájomnosť (1840).
11. septembra 1830 v Bratislave začal rokovať uhorský snem, ktorý prijal nové maďarizačné zákony (maďarská korešpondencia medzi miestodržiteľskou radou a súdnymi inštitúciami, súdne rozsudky v maďarčine, znalosť maďarčiny ako podmienka zastávania úradu. Najmä vďaka grófovi Sečénimu sa sformovalo maďarské reformné hnutie, ktoré presadzovalo modernizačné reformy Pre šíriacu choleru sa snem skončil už 20. 12. 1830.
Ř Maďarské reformné hnutie (tiež maďarská liberálna opozícia, liberálna stredná šľachta) bol hl. politický prúd v Uhorsku v 40-tych rokoch 19. storočia. Jeho vedúcou zložkou bola stredná šľachta, zázemie malo najmä v stoliciach a uhorskom sneme. Svojrázne spájalo reformné idey liberalizmu s tradičnými stavovskými hodnotami Začalo sa formovať vďaka grófovi Š. Sečénimu na uhorskom sneme. V 30. rokoch sa pokúšalo v dohovore s Viedňou pokojnou cestou presadzovať modernizačné reformy. Radikálnu podobu nadobudlo v 2. pol. 30. rokov po vstupe mladej generácie (Košút) do politiky. Roku 1845 sa začali viaceré proreformné prúdy spájať a r. 1847 utvorili opozičnú stranu.