referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Utorok, 19. októbra 2021
Formovanie moderného slovenského národa - novovek
Dátum pridania: 08.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lukra
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 673
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 18m 50s
Pomalé čítanie: 28m 15s
 

Hnutie požadovalo zrušiť absolutizmus, poddanstvo, zaviesť všeobecné zdanenie, zlikvidovať aviticitu (nescudziteľnosť) pôdy, cechy, zakladať banky, továrne, stavať železnice. V Bratislave utvorilo spolok na ochranu priemyslu. Hospodársku a sociálnu modernizáciu podmieňovalo posilnením nezávislosti Uhorska od Habsburgovcov a jeho pretvorením na maďarský národný štát, čo viedlo k maďarizácii.

28. 9. 1829 bol korunovaný Ferdinand V. za uhorského kráľa. Bola to posledná korunovácia v Bratislave. Na druhý deň Šarišská stolica zaviedla v úradoch a v súdnictve maďarčinu.Úplné alebo čiastočné maďarské úradovanie postupne zavádzali aj ďalšie stolice na Slovensku, ako posledné Spišská (1840) a Turčianska (1841).
Poľnohospodárstvo aj naďalej zostávalo hlavným odvetvím hospodárstva v Uhorsku No napriek rastu výroby bolo postavenie roľníctva zlé. Po napoleonských vojnách rastol počet obyvateľov, voľnej pôdy bolo málo, továrni tiež, bolo veľa bezzemkov a neúroda spôsobila hlad. Uhorská šľachta sa situáciu nepokúsila radikálne riešiť, ale planými rečami v sneme živorenie ľudí predlžovala. Svojvoľné zasahovanie do rozdelenia pôdy, vymáhanie robotných povinností len podkopávali jej postavenie. Roľníci boli odhodlaní domáhať sa lepšieho živobytia aj rebéliou. Obavy šľachty z roľníckeho povstania sa ukázali oprávnené. 19. júla 1831 došlo v Košiciach k prvému masovému prejavu nespokojnosti. Obyvateľstvo upodozrievalo úrady, že ho úmyselne trávia a odmietalo proticholerové lieky a opatrenia. Už 29. 5. Totiž Uhorsko pre choleru obnovilo vojenský kordón na hranici s Haličou Boo to však neskoro, lebo cholera sa rýchlo šírila najmä na východnom Slovensku a zasiahla celé Slovensko. Nepokoje prerástli do východoslovenského roľníckeho povstania. Bolo to najradikálnejšie sociálne vystúpenie roľníkov v 19. storočí v Uhorsku Úrady prijímali kôli cholere nepopulárne opatrenia (zákaz práce na poli, zákaz cestovania, hromadné pochovávanie.. cholera si vyžiadala v Uhorsku 200 000 obetí. Najchudobnejší to vnímali ako úmyselné trávenie ľudu a to prerástlo do nepokojov. Po prvých nepokojoch v Košiciach koncom júla (po vypuknutí vzbury v Žipove pri Trebišove) povstanie nadobudlo masový rozmer. Centrum bolo v Zemplínskej stolici, zachvátilo Spiš, Gemer, Abov, Šariš a ďalšie stolice Povstalo asi 150 obcí a 45 000 roľníkov. Povstalci boli zle zorganizovaní, nevytvorili si jednotné vedenie ani program a ciele. Dominovali v ňom lokálni vodcovia (richtár M. Pavúk zo Žipova, zeman P. Tašnády z Malých Raškoviec). Mnohí sa vŕšili aj na nevinných. Všetko ničili, pôdu si chceli rozdeliť medzi seba, pálili staré dokumenty s privilégiami pánov a povinnosťami poddaných.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Lexikon slovenských dejín, Chystáte sa na maturitu - staré aj nové vydanie
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.