Počas augusta a septembra povstanie potlačilo vojsko a úrady sa jeho účastníkom kruto pomstili. 4. 11. 1831 panovník zakázal ďalšie popravy. Povstanie mnohých presvedčilo o anachronizme poddanstva a posilnilo pozície tých, ktorí ho chceli odstrániť.
19. 12. 1932 začal v Bratislave rokovať uhorský snem. Prijal ďalší maďarizačný zákon (maďarčina sa stala pôvodným jazykom zákonov, úradnou rečou pri súdnych rokovaniach), aspoň sčasti uvoľnil feudálne vzťahy (právo poddaných slobodne zaobchádzať s majetkom a výsledkammi hospodárenia), spochybnil nezdaniteľnosť šľachty jej z urbariálnej pôdy. Na tzv. dlhom sneme, ktorý skončil 2. 5. 1836, sa presadilo mladé radikálne krídlo na čele s Košutom v maďarskom reformnom hnutí. 16. apríla 1835 A. B. Vrchovský navrhol reorganizovať Spoločnosťčeskoslovanskú tak, aby sa stala strediskom národného hnutia. V decembri (12. 12.) zasadala po smrti Františka I. zreorganizovaná tajná štátna konferencia. Jej predsedom bol arciknieža ľudovít, členmi arciknieža František Karol I., F. Kolovrat a K. Metternich. Pri neschopnosti nového panovníka Ferdinanda I. (V.) bola najdôležitejším ríšskym orgánom. 1. 2. 1837 dištriktný konvent ustanovil Štúra za námestníka profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej na bratislavskom lýceu. Toto miesto po ňom v septembri 1838, keď odišiel na štúdiá do Halle, prevzal B. P. Červenák. 5. júna 1839 začal v Bratislave rokovať uhorský snem, skončil sa 13. 5. 1840 Nové zákony povoľovali vykúpenie z poddanstva so súhlasom zemepána, usídľovanie Židov v kráľovských mestách, podporili moderné podnikanie, zaviedli ma´darčinu do všetkých politických a súdnych úradov a ako predmet do škôl všetkých typov. V prvej štvrtine roku 1840 skupiny slovenských vlastencov pripravovali petíciu uhorskému snemu za zastavenie silnejúcej ma´darizácie, zrušenie maďarizačných zákonov, slobodný národný život. Petícia nevylučovala ani možnosť vytvorenia osobitného slovenského snemu. Na začiatku 40-tych rokov došlo k radikalizácii maďarského hnutia. Hlavný predstaviteľ hnutia Lajos Kossuth bojoval nielen za nezávislosť Uhorska, ale snažil sa ho i pretvoriť na nacionálne jednotný – maďarský štát. Predstavitelia slovenského národného hnutia na čele s Ľudovítom Štúrom rozvinuli obrannú činnosť. Zorganizovali petíciu, v ktorej predložili panovníkovi svoje sťažnosti proti národnostnému útlaku a kultúrno – jazykové požiadavky. Viedeň však problémy neriešila.

Štúrovská generácia

Štúrovci sa ako rúd SNO formovali v 30. rokoch 19.