Prosbopis protestoval proti zavádzaniu maďarčiny ako úradného jazyka v Uhorsku, šíreniu maďarizácie, požadoval vymenovať cenzorov slovenských kníh v Bratislave a Pešti, potvrdiť katedru československého jazyka na lýceu v Bratislave, zriadiť rovnaké katedry na ďalších evanjelických školách, zachovať latinčinu vo vedení cirkevných matrík, češtinu pri bohoslužbách evanjelikov. Hoci obsahoval iba skromné jazykové a kultúrne požiadavky, vedenie evanjelickej cirkvi a maďarská tlač obviňovali jeho signátorov z vlastizrady a panslavizmu. Na útoky odpovedala slovenská strana druhým prosbopisom, ktorý 19. mája 1844 odovzdali Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža a J. Čaplovič. Hoci Viedeň požiadavky nesplnila, K Zai na jej zásah utlmil maďarizáciu v evanjelickej cirkvi a protislovenské útoky z maďarskej strany. Štúrovci postupne opúšťali tradičnú predstavu evanjelikov o československej jednote a stotožnili sa s myšlienkou slovenskej národnej svojbytnosti. Už 14. 2. 1843 sa na porade v Bratislave Ľ. Štúr, J. Francisci, S. Vozár, J. Kalinčiak, J. Gáber-Lovinský a S. Štúr zhodli na potrebe kodifikovať nový spisovný jazyk, ktorý má vyjadrovať ideu národnej svojbytnosti Slovákov, ku ktorej sa štúrovci prihlásili. Výsledkom tohto bola kodifikácia nového spisovného jazyka a názozové zblíženie s bernolákovcami. 11. – 16. júla 1843 sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža v Hlbokom dohodli na pravidlách nového spisovného jazyka (štúrovčiny)a rozhodli sa napísať jeho gramatiku, čo urobil predovšetkým Štúr v prácach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Nauka reči a literatúry slovenskej. Obe vyšli v roku 1846. Aktivita Ľudovíta Štúra na poli jazykovednom, politicko – organizačnom i v rámci Ústavu sa nestretla s pochopením uhorskej vlády. 31. decembra 1843 bratislavský konvent evanjelickej cirkvi po rozsiahlom a dlhom prešetrovaní odvolal Štúra z postu námestníka profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej. Štúr sa potom venoval len vedeckej, novinárskej a politickej činnosti. Na protest proti odvolaniu opustilo 5. – 6. marca 1844 22 študentov lýceum v Bratislave. Väčšina z nich odišla do Levoče, kde sa malo vytvoriť centrum mladoslovenského hnutia. Pri tejto príležitosti zložil J. Matuška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska.
19. mája odovzdala slovenská deputácia arcikniežaťu Ľudovítovi nový slovenský prestolný prosbopis a už o mesiac J. M. Hurban vydal v Bratislave 2. ročník almanachu Nitra. Bola to prvá publikácia v štúrovčine. Prezentovala a obhajovala ideu slovenskej národnej svojbytnosti. Ř 16. – 28. augusta 1844 vznikol v Liptovskom Mikuláši najvýznamnejší celonárodný kultúrny spolok Slovákov Tatrín. Predsedom bol M. M. Hodža, členmi výboru štúrovci (Štúr, Hurban, Zoch, Chalupka), mladobernolákovci (M. Tučko, Š. Závodník, J. Ščasný) i stúpenci iných prúdov (G. Fejerpatáky-Belopotocký, K. Kuzmány).