Popri evanjelických a katolíckych duchovných patrili medzi jeho členov študenti, učitelia, lekári, úradníci, remeselníci, obchodníci. Podporoval plány štúrovcov, ciele nedeľných škôl, spolkov miernosti, gazdovských a mládežníckych spolkov, vydávanie učebníc, osvetovej a vlastivednej literatúry, kládol základy národnej muzeálnej zbierky. Na jeho zasadnutí v auguste 1845 sa účastníci oboznámili s prvým významným umeleckým dielom napísaným v novom jazyku – Sládkovičovou Marínou. Na jeho pôde sa prvý raz stretli štúrovci a bernolákovci v početnom zastúpení. V roku 1845 začal Ľ. Štúr vydávať prvé slovenské politické noviny (1. augusta v Bratislave vyšlo prvé číslo) Slovenskje národňje noviny s prílohou Orol tatranský. Vychádzali v štúrovskej slovenčine dvakrát do týždňa. Voali po spoločenských reformách, modernizácii života, osvete, národnej rovnosti a slobode. Zanikli v roku 1848.
V máji 1846 v Prahe vyšiel Kollárom inšpirovaný zborník Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Autori v ňom polemizovai so štúrovským spisovným jazykom a zásadou národnej svojbytnosti Slovákov. 12. – 16. 6. 1846 sa aj seminaristi v Pešti po študentoch katolíckych seminárov vo Viedni a Trnave vyslovili za nový spisovný jazyk. Po dotazníkovej akcii O. Radlinského Štúr súhlasil s takými úpravami štúrovčiny, ktoré sa priblížia k bernolákovčine.
Prelomom bolo IV. valné zhromaždenie spolku Tatrín v Čachticiach na fare J. Urbanovského 10. 8. 1847, na ktorom sa zúčastnilo 70 osobností a kde sa bernolákovci a štúrovci dohodli na štúrovčine ako spisovnom jazyku. Tým sa dovŕšilo národné zjednotenie Slovákov. Z veľkorysých lánov realizoval Tatrín len malú časť, lebo uhorské úrady jeho stanovy neschválili a po vypuknutí revolúcie 1848 – 1849 zanikol a jeho činnosť rozvinula až MS.
V polovici novembra 1847 O. Caban a J. Holček boli na audiencii u nového palatína Štefana, na ktorej ho požiadali, aby povolil stanovy Tatrína, ale palatín ich prijal nevraživo. 11. novembra otvoril v Bratislave posledný stavovský uhorský snem. Realizoval na ňom program reforiem, ktoré presadzovalo maďarské reformné hnutie. 21. decembra ľudovít Štúr predniesol snemu slovenský politický program, ktorý uverejnil v Slovenských národných novinách. Požadoval zrušenie poddanstva, rovnosť pred zákonom a zaručenie základných národných práv Slovákov. Až koncom roka 1847 Š. Daxner a J. Francisci vypracovali petíciu za zrušenie oddanstva a úradovanie v slovenskej reči v stoličných orgánoch. Rýchle vypuknutie revolúcie spôsobilo, že ju snemu nestihli predložiť.