Pod vedením arcikniežaťa Karola 200 000 vojakov odpochodovalo začiatkom apríla do Bavorska. 13.5. Napoleon obsadil Viedeň. 26.6. francúzske jednotky obsadili Bratislavu. V lete vyhodili do vzduchu hrad Devín. O dva roky neskôr padol za obeť aj Bratislavský hrad, ktorý z neopatrnosti zapálili tam ubytované rakúske vojská. Hrad úplne vyhorel a požiar zničil aj celé podhradie. Až do 60.rokov 20.stor. bol hrad ruinou. No aj v tejto vojne bol František porazený, a bol nútený stať sa Napoleonovým spojencom a dať mu za manželku svoju dcéru Máriu Lujzu. 8.10.1809 po odstúpení grófa J.F.Stadiona ministrom zahraničných vecí stal gróf Klemens Lothar Metternich, dovtedajší rakúsky vyslanec vo Francúzsku. František však využil situáciu pri neúspešnom Napoleonovom ťažení v r. 1812 v Rusku, keď sa pripojil k protinapoleonovskej koalícií. Po definitívnej porážke zasadal vo Viedni kongres, na ktorom už hralo Rakúsko a Metternich vedúcu úlohu. Viedenský kongres začal 18.9.1814 a skončil sa 9.6.1815 prijatím 121-bodového dokumentu. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia asi 200 štátov, predsedal mu rakúsky minister zahraničných vecí Klemens Lothar Metternich. Počas kongresu sa počet obyvateľov Viedne zvýšil o 100 000 ľudí, na rokovaniach sa zúčastnilo 700 politikov a expertov. Kongres rozhodol, že politika v Európe sa bude zakladať na konzervatívnych zásadách, ktoré potlačila Francúzska revolúcia a napoleonská moc. Obnovil princíp legitimity, čím zvýraznil autoritu panovníckej moci a dynastií, a princíp intervencie, ktorý v prípade šírenia revolučných, liberálnych či národných myšlienok a hnutí umožňoval zásahy zvonku. Víťazné mocnosti odstraňovali územné zmeny spôsobené napoleonskými výbojmi. Rakúsko sa vzdalo Belgicka v prospech Nizozemska a získalo územia v severnom Taliansku, Haliči a Dalmácií. Nad stabilitou mala bdieť Svätá aliancia. Mnohé závery kongresu sa natrvalo uplatnili v diplomacii (napr.protokolárne pravidlá), iné (napr.spolupráca veľmocí, predchádzania konfliktom rokovaniami) tvorili základ politickej rovnováhy až do konca 19.stor., keď sa veľmoci rozdelili na dva nepriateľské bloky. 25.5.1821 panovník vymenoval knieža Metternicha za dvorského, domového a štátneho kancelára. Metternich sa stal tak po Františkovi druhou najvplyvnejšou osobou monarchie. Počas „osvieteného“ storočia nenastali na Slovensku nejaké hlbšie sociálne a demografické zmeny. Počet obyvateľov miest rástol iba pozvoľna. Bratislava mala na zač.19.st. 30 tisíc obyvateľov, druhým najväčším mestom sa stala Banská Štiavnica vďaka dočasnej konjunktúre ťažby v tamojších baniach.