Na sneme ako delegát Krupiny vystupoval Juraj Palkovič, ktorý sa podporoval snahy o zlepšenie postavenia poddaných. 12.12.1835 zasadala po smrti Františka I. zreorganizovaná tajná štátna konferencia. Jej predsedom sa stal arciknieža Ľudovít, členmi arciknieža František Karol, F.Kolovrat a K.Metternich. Pri neschopnosti nového panovníka Ferdinanda I. (V.) bola najdôležitejším ríšskym orgánom. Zhubný vplyv hospodárskej politiky Viedne, ktorá stále uľahčovala jednak umiestňovanie priemyselných výrobkov z rakúskych a českých zemí na uhorskom trhu, jednak lacný nákup priemyselných surovín a potravín, postihoval na Slovensku takmer všetky odvetvia priemyselnej výroby. Tak sa napr. v 40.rokoch vyviezlo z Uhorska ročne do západných častí ríše približne za 800 000 zlatých surového a kujného železa. Súčasne sa však odtiaľ doviezli hotové železiarske výrobky v hodnote takmer 2 miliónov zlatých. Najťažšie však colná politika Viedne a konkurencia zahraničných výrobkov na rozvoj slovenského textilného priemyslu, čo po dlhom živorení spôsobilo zánik šaštínskej kartúnky. Hodnota produkcie bavlnárskeho priemyslu v Uhorsku nepresahovala 800 000 zlatých, dovoz z Rakúska a českých zemí 19 miliónov zlatých. Roku 1848 bolo v celom Uhorsku 242 km železníc, z toho na Slovensku 82 km, v Nemecku ich už bolo vyše 2000 km, v Anglicku vyše 4000 km. Počas rokovania snemu r.1839 vymenila viedenská vláda zdiskreditovaných najvyšších úradníkov a pod tlakom šľachtickej opozície prepustila z väzenia Lovassyho a Kossutha, ktorý dostal povolenie vydávať noviny. V januári 1841 začal vychádzať Pesti Hírlap, Peštiansky spravodaj, ktorý redigoval Kossuth. Opozičné hnutie sa v 40.rokoch rozdelilo na pravé krídlo na čele s Františkom Deákom, a ľavé, ktorého dušou bol Kossuth. Časom sa vytvoril aj stred, tzv.centristi. Základom ľavice sa stalo tzv.desať szatmárskych bodov, deklarovaných ešte r.1841. Ich jadrom bola požiadavka povinného dedičného výkupu poddaných z urbára, zrušenie aviticity, oddelenie súdnictva od verejnej správy a zdanenie šľachty. Aby zbavila opozíciu politickej opory, dosadila Viedeň do stolíc administrátorov. Proti Kossuthovi verejne vystúpil aj Štefan Széchényi. Na sneme r. 1842-1844, do ktorého Kossuth vkladal veľké nádeje, nepostavila sa za jeho návrh značná časť opozície, a tak sa jeho snahy skončili neúspešne. Na istý čas dokonca prestal redigovať Pesti Hírlap.

Výbuch revolúcie roku 1848

Roku 1848 prebehla celou Európou revolučná vlna. Príčiny vypuknutia revolúcie i ciele revolucionárov boli vo viacerých krajinách rovnaké.