Bola to nespokojnosť s reakčnými vládnymi režimami, nastolenými po Viedenskom kongrese. Viaceré európske národy dospeli k „svojej jari“ a vystúpili s národnými požiadavkami. Bezprostredným impulzom bola dlhotrvajúca hospodárska kríza v celej Európe a napokon veľká neúroda a hladomor roku 1847. Medzi revolučnými programami jednotlivých krajín boli však dosť podstatné rozdiely. V Habsburskej monarchii sa všeobecná nespokojnosť obrátila proti politickému systému metternichovského absolutizmu, proti šľachtickým výsadám a proti poddanským povinnostiam, ktoré ujarmovali poddaných roľníkov a bránili rozvoju priemyslu i poľnohospodárskej výroby. Čoskoro tu však vystúpila do popredia národnostná otázka, ktorá často odsunula sociálne problémy do úzadia. Proti centralizačným snahám viedenského dvora stálo niekoľko programov – federalizácia ríše, austroslavistická koncepcia samostatného a maďarského Uhorska i požiadavky malých národov, požadujúcich jazykové i politické práva – vlastný snem, samosprávu na určitom území a pod. V Rakúsku sa revolúcia začala v marci 1848. 11.marca sa v pražských svätováclavských kúpeľoch zišli predstavitelia českého národného hnutia a sformovali národné a sociálne požiadavky pre panovníka Ferdinanda V. Už o dva dni, 13.marca, vypukla revolúcia aj vo Viedni. Vyľakaný cisár prepustil Metternicha a prisľúbil ústavu. Napätá situácia bola aj v Uhorsku. V Bratislave zasadal už od novembra 1847 uhorský snem. Hlavnou požiadavkou stúpencov reforiem na sneme bolo zrušenie poddanstva. V tomto radikálnom krídle aktívne na sneme vystupoval Ľudovít Štúr, ktorý už pred otvorením snemu a potom aj počas jeho zasadnutia, doformuloval slovenský národný a politický program. Tento program požadoval zrušenie poddanstva výkupom, uzákonenie politických práv pre ľud, najmä aby všetok ľud bez rozdielu mal právo voliť svojich zástupcov do snemu a do stoličných zastupiteľstiev, zrušenie šľachtických výsad a zrovnoprávnenie všetkých národov Uhorska. Uhorský stavovský snem bol búrlivý, ale väčšina šľachty dlho neprejavovala príliš veľkú ochotu k radikálnejším reformám. Až keď sa dostali do Bratislavy správy o revolúcii vo Viedni a o radikalizácii ľudu v Pešti, vyľakaný snem prijal zákon o zrušení poddanstva, ktorý navrhol Lajos Kossuth a zákon o nezávislosti Uhorska, ktoré malo byť s Rakúskom spojené iba osobou panovníka. To boli najdôležitejšie uznesenia zo sústavy tzv. marcových zákonov, ktoré panovník prijal 11.4. Marcové zákony tvorilo 31 zákonov.