Uzatvárali dlhé obdobie feudalizmu a éru metternichovského absolutizmu a otvárali cestu občianskej spoločnosti. Zaviedli miestodržiteľskú radu a uhorskú Dvorskú kanceláriu, zrušili aviticitu (nescudziteľnosť). Uhorsko si veľmi posilnilo nezávislosť od Viedne, ustanovilo prvú samostatnú vládu, ktorá podliehala uhorskému snemu. Jej predsedom bol Ľ.Baťáni, ministrom financií Košut. Zrušenie poddanstva sa týkalo všetkých tzv. urbárskych roľníkov, ktorí pracovali na urbárskej pôde a ktorých povinnosti, určené urbárom boli prakticky jednotné pre celú krajinu od reformy Márie Terézie. Oslobodení roľníci nemuseli viac vykonávať poddanské povinnosti a služby šľachte. Šľachta za to dostala od štátu výkupné. Postavenie sa nezmenilo pre tých roľníkov, ktorých povinnosti boli založené na iných ako urbárskych vzťahoch. Zhodou okolností práve v niektorých oblastiach Slovenska bolo dosť takých roľníkov, ktorí boli naďalej nespokojní. Už koncom marca ( 27.-30.3.) sa začali búriť roľníci, ktorých postavenie sa nezlepšilo ani po prijatí marcových zákonov. V Hontianskej stolici sa na čelo nespokojných roľníkov postavili slovenskí radikálni demokrati – básnik Janko Kráľ a učiteľ Ján Rotarides. Oboch spolu s niekoľkými roľníkmi uhorská vrchnosť zatkla a uväznila. 28.3.1848 na ľudovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši boli prijaté Liptovské žiadosti. Zostavili ich na fare M.M.Hodžu 27.3.1848. Boli pokrokovejšie ako marcové zákony. Žiadali uzákonenie svojbytnosti slovenského národa, jeho primerané zastúpenie v uhorskom sneme, slovenské vyučovanie na ľudových školách, uznávali maďarčinu ako diplomatický jazyk a požadovali len skromné jazykové práva. Po príchode vojenskej jednotky iniciátori akcie na nátlak výboru stolice petíciu stiahli. Úrady sa ňou ďalej nezaoberali. Inšpirovali sa ňou Nitrianske žiadosti.
Po vyhlásení marcových zákonov nemali maďarskí šľachtickí revolucionári ďalší záujem na demokratických reformách a svoje úsilie sústredili na uskutočnenie idey jednotného uhorského štátu. Slovenský národný program sa tak dostal do rozporu s maďarským programom nielen v národnostnej, ale aj v sociálnej otázke a v otázke demokratizácie politického systému. Jar roku 1848 bola v slovenských stoliciach búrlivá. 28.4.1848 prijalo trojtisícové zhromaždenie v Brezovej pod Bradlom Nitrianske žiadosti. Tým vyvrcholilo ľudové hnutie na juhozápadnom Slovensku, vedené J.M.Hurbanom. Prebrali viaceré body z Liptovských žiadostí, navyše žiadali slovenské vyučovanie na vyšších školách, slovenskú zástavu, prepustenie Kráľa a Rotaridesa z väzenia.